zanedbanie povinnej výživy a krádež. Išlo o skutky, ktorých sa mala dopustiť pred desiatimi rokmi. Vo väzbe sa ocitla preto, že bol na ňu vydaný zatykač, na základe ktorého ju zadržali českí policajti. Po temer piatich mesiacoch strávených vo vydávacej väzbe, putovala do košickej väznice, kde strávila ďalších 11 dní. Dvanásteho júna mal o jej sťažnosti proti väzbe rozhodnúť Krajský súd v Košiciach. Skôr, ako sa tak stalo, prokurátor, ktorý podal návrh na jej vzatie do väzby, zmenil názor a po zrelom uvážení ju 11. júna prepustil na slobodu. O dva týždne neskôr bolo jej trestné stíhanie zastavené…
V živote pani Viktórie však nastala aj ďalšia zásadná zmena. Pred mesiacom porodila zdravého syna, ktorému dala meno Dalibor. A keďže chlapček sa má k svetu, včera nám spolu pózovali pred objektívom fotografky Veroniky Januškovej. Kým malý "čechoslovák" spinkal, vyspovedali sme jeho mamku, ktorá podstatnú časť tehotenstva strávila za mrežami.
"O tom, že som trestne stíhaná, som nemala ani tušenie. V roku 1990 som odišla z Košíc do Čiech, kde som až do môjho zadržania žila a pracovala. S príbuznými som neudržiavala žiadny kontakt, a tak nebyť cestnej kontroly, ktorá ma 6. januára tohto roku pri jazde autom v Prahe zadržala, by som to nevedela možno ani dodnes. Policajti však pri kontrole mojich dokladov zistili, že som v pátraní a potom nabrali veci taký rýchly spád, že som sa nestačila diviť."
Verili ste tomu, že bol na vás vydaný medzinárodný zatykač?
"Bol to pre mňa šok. Nebola som si vedomá ničoho, kvôli čomu by ma mohli stíhať a už vôbec nie na Slovensku, kde som nežila už dobrých desať rokov. Navyše som bola tehotná, trpela som nevoľnosťou a stres, ktorému som bola vystavená, k tomu len prispel. Už počas prvotných úkonov mi bolo zle, museli ma poslať na vyšetrenie, zo záveru ktorého vyplynulo, že ma nemajú vypočúvať, že potrebujem pokoj… Nerešpektovali to ani vtedy, ani neskôr, keď ma šupli do vydávacej väzby."
I ľuďom, ktorý sa cítia byť fit, prináša pobyt za mrežami stresy a depresie. Vy ste boli na tom zdravotne ešte horšie, ako ste to vydržali?
"Nemala som na výber a nerada na to spomínam, lebo to bolo niečo hrozné. Najprv som bola v cele, kde nás bolo spolu dvanásť. Tráviť celé dni a noci s feťáčkami a zlodejkami, počúvať ich hašterenie a podobne, na optizme nikomu nepridá. Cítila som sa veľmi biedne, pretože napriek tomu, že som bola tehotná, okrem desaťgramového masla, bagety a mlieka navyše, ktoré som dostala na raňajky, obedy a večere tvorila viacmenej vodnatá strava, ktorá sa často nedala jesť. Nečudo, že som dostala črevnú chrípku… Mäso som počas pobytu vo väzbe prvý raz jedla až po príchode na Slovensko… A to už nehovorím o hygiene, že som sa napríklad nemohla osprchovať ani len raz do týždňa… Po tom, čo ma jedna z feťáčok napadla, ma preložili k mladistvým dievčatám a neskôr k ženám, kde sme už boli na cele len tri."
Vedeli ste, čo s vami bude ďalej, kedy vás prevezú na Slovensko?
"Nikto sa o tom so mnou nejak zvlášť nebavil. Môj transport na česko-slovenské hranice a samotné odovzdávanie, trvalo 12 hodín. A to všetko bez jedla, vody… Musím však povedať, že neskôr sa slovenskí policajti zachovali ako ľudia, a zabezpečili mi stravu… Po prevoze do Košíc a potom, čo sudca rozhodol o mojom vzatí do väzby a bolo mi doručené obvinenie o vznesení trestného stíhania pre trestný čin krádeže, som už strácala nádej, že dieťa, ktoré som čakala, porodím na slobode. I keď pomery v košickom ústave na výkon väzby boli lepšie, ako v Čechách, chytala ma depresia…"
Povedali ste, že ste sa necítili vinná. A čo tie obvinenia?
"V prípade neplatenia výživného sa veci medzičasom vyjasnili. Moja mama má v pestúnskej starostlivosti môjho dnes už 14-ročného syna. Výživné na neho odo mňa nikdy nežiadala, urobil to však odbor starostlivosti o rodinu a dieťa a tak mi vznikol 14-tisícový schodok. Ten však nebol príčinou toho, že bol na mňa vydaný zatykač. Do väzby som sa dostala kvôli krádeži spred desiatich rokov. Presnejšie, že som okradla istého Košičana, s ktorým som vraj žila ako jeho družka. Podľa obvinenia som mu mala z bytu zobrať veci, peniaze a valuty v hodnote 15 tisíc korún. Pri konfrontácii s týmto mužom sa však ukázalo, že on nepozná mňa a ja nepoznám jeho. V uznesení o zastavení môjho trestného stíhania pre uvedenú krádež, ktoré mi bolo doručené koncom júla som sa dočítala, že žena, s ktorou sa dotyčný pán náhodne zoznámil v reštaurácii, som nebola ja, ale že sa mu predstavila ako Viktória Ch., teda pod mojim menom. On sám, si jej totožnosť neoveroval…"
Znie to neuveriteľne, pretože, ako sa zdá, u nás úplne stačí ukázať na niekoho prstom, a kým sa spamätá z prvého šoku, sedí v base. Vo vašom prípade ste však sedeli dvaja…
"Áno, je to tak. Som však nemierne rada, že ma z väzby prepustili skôr, ako prišiel na svet môj syn Dalibor, ktorý bude mať zajtra (t. j.dnes) jeden mesiac. Ďakujem Bohu, že po strastiach a stresoch, čo som temer pol roka prežívala, je môj chlapček čulý a zdravý. Zabudnúť na to všetko sa však nedá. Nešťastie, čo ma postihlo, ma však zmierilo s mamkou, s ktorou som sa pred desiatimi rokmi, pri odchode z Košíc, nerozišla v dobrom. I keď je nezamestnaná, veľmi mi pomáha a finančne ma podporuje i môj nevlastný otec. Nebyť ich pomoci, neviem, čo by som robila. Mala som len šaty v ktorých ma zadržali a pre dieťa, ktoré prišlo na svet, ani len plienočku…
Aké sú vaše do budúcnosti?
"Momentálne túžim len po jednom. Po návrate mojej 6-ročnej dcérky Martinky, ktorú po mojom zadržaní umiestnili v detskom domove v Čechách. Urobili to bez toho, aby kontaktovali niekoho z mojej rodiny. Je mi zle pri pomyslení, že takto potrestali nevinné dieťa, ktoré za nič nemôže. Dostať ju odtiaľ nie je vôbec jednoduché. Spolu s pracovníčkami odboru sociálnej starostlivosti v Košiciach sa o to usilujem už celý mesiac, ale verím, že sa nám to spoločným úsilím podarí. A čo sa týka ostatných vecí, ukáže čas. Zatiaľ o tom priveľmi nerozmýšľam. Musím trošku pookriať, nabrať sily. Neviem, ako to čo sa stalo, prijme môj priateľ, za ktorého som sa mala vydať, moji známi a tiež zamestnávateľ. Mala som dobrú prácu. Pracovala som v centre Prahy ako predavačka kvetín a môj mesačný príjem činil 20 tisíc korún…"
Budete žiadať nejakú satisfakciu?
"Áno, budem sa súdiť… Strčiť do basy tehotnú ženu na základe neoverených skutočností, nie je v súlade s ľudskými právami. Navyše, potrestaná som nebola len ja, ale i moje deti. Utrpela som nielen psychickú, ale aj morálnu a tiež finančnú ujmu. Mám biľag zlodejky a ten sa len tak, šmahom ruky, zotrieť nedá…"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
