vybrali tamojší chlapci za svoju zábavu už pred šesťdesiatimi rokmi. Samozrejme, začiatky boli ťažké a takmer ničím nepripomínali súčasný stav. Ani lopty vtedy neboli také ako dnes, poskrúcali sa handry, popriväzovali sa povrazom a už sa hralo. Nie však na ihrisku, ale na lúkách a pasienkoch. Ani bránky neboli potrebné, stačilo zapichnúť kolík do zeme, označiť ho kusom odevu alebo čiapkou, a ihrisko bolo hotové. Súťažilo sa medzi ulicami alebo koncami obce, nepotrebovali ani rozhodcu, ani merať čas. Niekedy hrali celé hodiny, pretože "ihriská" boli malé a chlapci sa častejšie striedali. A takto sa hralo aj medzi dedinami. Najčastejším dopravným prostriedkom boli vlastné nohy, v tých lepších prípadoch sa jazdilo na bicykloch. Vtedy však aj bicyklov bolo málo a na jednom sa viezli aj traja futbalisti. Parádou už bolo, keď sa na susednú dedinu išlo na voze, ktorý ťahali kone. Podmienky pre futbal sa začali zlepšovať až po druhej svetovej vojne. Sem-tam už bolo vidieť aj futbalové ihrisko a niektoré mužstvá už mali aj výstroj. Väčší rozmach futbalu nastal až po roku 1950, kedy sa začali zakladať jednotné roľnícke družstvá, ktoré sa v terajšom ponímaní stali sponzormi futbalových oddielov. Tak to bolo aj v Hatalove, za účinnej pomoci družstevníkov si vybudovali ihrisko, neskôr aj jeho oplotenie a šatne. Zabezpečovali aj dopravu. Najskôr to bolo len na traktoroch, potom nákladnými autami a až neskôr vlastnými autobusmi. Samozrejme, futbalisti sa im za to odvďačovali pomocou pri rôznych poľnohospodárskych prácach. Brigády boli takmer na dennom poriadku. Pomocnú ruku podal aj Československý zväz telesnej výchovy a miestny národný výbor. Vtedajší funkcionári si to pochvaľovali a prejavilo sa to aj na výsledkoch mužstva v okresných súťažiach, kde patrili medzi najlepšie. Na tamojšom ihrisku vyrástlo aj viacero kvalitných futbalistov, ktorí potom poprestupovali do Zalužíc, Budkoviec či Michaloviec. Prišla však doba rozpadu JRD, rozpadli sa aj telovýchovné orgány. Zmenila sa tiež štruktúra v samospráve a štafetu po MNV prevzal obecný úrad. Na jeho pleciach ostala aj zodpovednosť za rozvoj futbalu v obci. Starosta obce Jozef Maščeník bol pri tejto "reorganizácii" od začiatku. Vedel, že inej pomoci niet a na zasadnutí obecného zastupiteľstva po predchádzajúcom rozhovore s funkcionármi futbalového oddielu navrhol, aby bol názov klubu zmenený z Družstevníka na obecný futbalový klub. Návrh bol schválený a to bol zároveň záväzok starať sa o to, aby mládež trávila voľné chvíle na ihrisku a nie v krčmách pri alkohole, cigaretách či automatoch. Ku chvále všetkých zainteresovaných o futbal v obci slúži aj fakt, že od tejto zmeny dosiahli výrazné úspechy. Mužstvo dospelých sa stalo víťazom I. triedy ObFZ a neskôr postúpilo až do štvrtej ligy Juh. Rovnako si počínali aj dorastenci, zahanbiť sa nedali ani žiaci, ktorí boli najlepší v I. triede ObFZ. Ale prišli aj sklamania. Spôsobili ich hráči A-mužstva, ktorí najprv vypadli do piatej ligy a po dvoch rokoch zaznamenali ďalší pád, tentoraz do oblastnej súťaže. Taký je však futbal, raz ste hore, inokedy dole. To si veľmi dobre uvedomujú aj v Hatalove a robia všetko pre to, aby seniori opäť postúpili medzi piatoligistov. V rámci osláv šesťdesiatin futbalu v obci poďakoval starosta obce Jozef Maščeník hráčom, trénerom, funkcionárom i sponzorom, teda všetkým, ktorí sa 60 rokov podieľali na rozvoji futbalu v obci. A nielen poďakoval, ale spoločne s prezidentom futbalového oddielu Pavlom Paľom im odovzdal ďakovné listy a plakety. Pred začiatkom oceňovania si prítomní uctili minútou ticha štyroch predsedov futbalového oddielu, ktorí sa, žiaľ, tejto pamätnej chvíle nedožili. Ďalší, a to M. Babjak, J. Kováč, A. Krajňák, J. Pavlov, M. Leško, J. Rudľovský a J. Polák si vyznamenania prevzali. Z radov trénerov to boli: J, Komenda, J, Kováč, Ľ. Gamráč, L. Očvár, K. Kráľ, J. Lastomírsky, J. Tomko a J. Varga. Hatalovský futbal má 60 rokov, je teda v dôchodkovom ve
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
