firmy TORY-leas, sme detailne informovali už v našom včerajšom vydaní. TORY-leas sa totiž medzičasom dostal do konkurzu. Hoci ŽSR zaplatili 98 percent celkovej ceny, vozne, keďže sú predmetom lízingu, nie sú ich vlastníctvom. Správca konkurznej podstaty ich v rámci konkurzu teda odpredal za cenu 10 miliónov korún inej, úplne neznámej firme Realitný dom, s. r. o., ktorá sídli v dedinke pri Košiciach v Perín-Chyme. Kým včera sme priniesli oficiálne stanovisko ŽSR, dnes vám ponúkame reakciu samotného správcu konkurznej podstaty JUDR. Michala Roháča, ktorý je momentálne na dovolenke mimo republiky.

Ako nám M. Roháč povedal, zo zástupcov ŽSR sa stretol len s generálnym riaditeľom Andrejom Egyedom pred tromi mesiacmi. "Predal som vozne za viac ako desať miliónov korún, čo v prepočte za vozeň ste vypočítali na sumu 384 tisíc korún. ŽSR mi však ponúkali cenu 26 tisíc korún za vozeň. Ja ako správca konkurznej podstaty musím predať majetok čo najvýhodnejšie, aby som mohol v čo najvyššej miere vysporiadať veriteľov," vyhlásil M. Roháč. "Pripúšťam, že morálne si ŽSR môžu niečo nárokovať, určite však nie po právnej stránke."

ŽSR tvrdia, že znalecký posudok nebol vypracovaný správne na hodnotu vozňov, ale že bol len vyčíslený zostatok lízingových splátok a za túto sumu následne správca vozne odpredal. "Majetok bol riadne ohodnotený znalcom. Znalec však berie do úvahy aj amortizáciu a pravdou je, že tieto vozne pochádzajú z roku 1972, hoci potom boli modernizované. Skelet má asi päť až šesť rokov. Ja som vozne predal za cenu určenú znalcom, ktorý nesie za vypracovanie posudku trestno-právnu zodpovednosť. Neviem, ktorý znalec by si zobral na tričko, že doživotne príde o pečiatku. Mimochodom, znalecký posudok podpísal aj dekan jednej z fakúlt dopravnej univerzity v Žiline. Myslíte si, že by niekto chcel prísť o kredit tým, že vypracuje zlý posudok?"

Ako zdôraznil, ŽSR mu ponúkali 26 tisíc korún za vozeň. "Z toho som mal vyplatiť veriteľov, z ktorých jedným je napríklad daňový úrad? Ja ako správca mám povinnosť predať majetok v konkurze za čo najvýhodnejšiu cenu. To, že ŽSR už zaplatili 722 miliónov, mňa žiaľ nemôže zaujímať. Zo zákona mám povinnosť dňom vyhlásenia konkurzu zrušiť všetky dovtedajšie zmluvy a začať majetok zhodnocovať. To už je problém legislatívy, že takéto niečo umožňuje. Neexistuje žiadna možnosť na základe nejakého prednostného práva odpredať to tomu, kto už väčšinu kúpnej ceny zaplatil."

Určite je mementom, ak takéto niečo zákon neošetruje, pretože ľahko sa môže stať aj nám, radovým občanom, že nám v podobnej situácii môžu ostať oči pre plač. Však si predstavte, zoberiete si na lízing auto, väčšinu splátok zaplatíte a vtom sa zrazu lízingová firma dostane do konkurzu. Nemáte ani auto, ani peniaze… Ak by aj prichádzala do úvahy možnosť prihlásiť sa v konkurze ako veriteľ, návratnosť investovaných peňazí je iba zlomková.

M. Roháč dodal, že správca konkurznej podstaty sa musí riadiť rozhodnutím súdu, ktorý jeho kroky kontroluje. Tým pádom sa nemôže dopustiť nejakého protizákonného kroku. Zaujímalo nás však, či vypísal výberové konanie na odpredaj vozňov… "Nemám povinnosť vypísať výberové konanie. Odpredaj mi však musel schváliť sudca. Bez výberového konania som to predal preto, lebo som to chcel predať čo najrýchlejšie. Aj daňový úrad žiadal, aby sa to predalo čím skôr."

Prečo ale ešte pred koncom prieskumného konania a predtým, čo pohľadávku vo výške 81 miliónov korún prihlásili do konkurzu aj ŽSR? "Mali možnosť prihlásiť sa skôr. Zákon mi predaj ešte v čase pred ukončením prieskumného pojednávania umožňuje. Navyše ŽSR osem mesiacov neplatili nič, žiadne splátky, hoci vozne v pohode užívali. Mali rok na to, aby ma kontaktovali a doplatili to. Nestalo sa tak."

Po tom, čo na účet správcu konkurznej podstaty už prišli peniaze od kupca, čo sa stalo v pondelok, sa majiteľom vozňov stal Realitný dom, s. r. o. Jeho zástupcovia kedykoľvek môžu prísť, naložiť si vozne a odviezť ich. Povolenie na prevádzku by im museli dať ŽSR, ktoré majú v tejto oblasti monopol. Podľa informácií M. Roháča už zástupcovia Realitného domu kontaktovali vedenie ŽSR. Otázkou ostáva, či ponúkli železniciam odkúpenie vozňov a ak áno, za akú cenu.

Stále nám však vŕtalo v hlave, prečo predsa len správca nepočkal a nevypísal kvôli transparentnosti predsa len výberové konanie. Teoreticky vzaté sa mohol nájsť niekto, kto by ponúkol viac ako Realitný dom. "Prečo by som mal čakať? Navyše, zákon mi ukladá v prípade, ak je možnosť vzniku škôd, predať majetok skôr, ako sa ukončí prieskumné pojednávanie."

Čo sa ale už môže poškodiť na vozňoch? "Možno vás to prekvapí, ale podľa zmluvy mali ŽSR povinnosť tieto vozne poistiť. Hoci ich užívali päť rokov, celú tú dobu ich nemali poistené. Po vyhlásení konkurzu je zodpovednosť na mne. Ak by sa niečo s tými vozňami stalo, ja za ne ručím celým svojím majetkom. Verte mi, každý deň som vstával s tým, že som čítal noviny, či s tými vozňami niečo nie je. Musel som ich predať čím skôr," uzavrel M. Roháč.

Keďže jeho stanovisko postavilo veci do nového svetla, o reakciu sme požiadali zástupcu generálneho riaditeľa ŽSR Ladislava Saxu. Zaujímalo nás, prečo ponúkali ŽSR, keď mali doplatiť zostatok lízingu 10 miliónov, len 26 tisíc korún za vozeň. "Problém je po právnej stránke zložitejší. Takúto cenu sme ponúkali kvôli tomu, že sme chceli uplatniť vzájomný zápočet pohľadávok."

Na margo znaleckého posudku poznamenal, že ho videl na vlastné oči. "Boli dve tabuľky. Jedna posudzujúca strojnú časť a druhá, podľa ktorej trhová hodnota vozňov je 400 miliónov korún. Tú druhú však správca nebral do úvahy. Vozne síce pochádzajú z roku 1972, ale boli kompletne zmodernizované a vo vynikajúcom stave."

A prečo sa ŽSR so svojou pohľadávkou neprihlásili skôr, aby ako veriteľ mali čo k priebehu konkurzu povedať? "Čakali sme na to, že sa so správcom konkurznej podstaty dohodneme. Problém je totižto oveľa zložitejší. Navrhovali sme zápočet pohľadávok, pretože v tomto prípade vzniklo viacero obchodných vzťahov. V minulosti si TORY-leas zobral úver od Poštovej banky, ktorý ručili ŽSR. Keď TORY prestala platiť, Poštová banka nám účtovala platby. Je to zložitejšie, my sme teda chceli vzájomný zápočet, aby sa finančné vzťahy vyčistili."

Na margo toho, že ŽSR nemali vozne poistené, L. Saxa s povzdychom poukázal na to, že to súvisí s marazmom, v akom sa ŽSR nachádzajú. Nemajú na odvody, nieto na poistenie.

Pred dvomi týždňami Realitný dom vyzval ŽSR k odovzdaniu vozňov. Ako príloha listu bola uvedená kúpno-predajná zmluva dokazujúca vlastníctvo vozňov, v skutočnosti ale priložená nebola. ŽSR teda vyzvali Realitný dom, aby preukázal vlastníctvo. Odpoveď zatiaľ neprišla. Každý strana teda tvrdí svoje a je pripravená svoje tvrdenia dokázať. Gordický uzol zrejme rozlúsknu až súdy. Čo ale bude s dvomi IC vlakmi Tatran a Kriváň, ktorých vozne majú nového majiteľa, zatiaľ nevedno…

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.