národnostnej, profesionálnej, vekovej a náboženskej príslušnosti. Jedným z jej cieľov je združovať všetkých Zemplínčanov doma i v zahraničí, ktorým ide o dobré meno Zemplína a o Zemplín ako celok. V súčasnosti má okolo päťdesiat členov, prevážne z regiónu Michalovce. O jeho doterajšej činnosti, prvých výsledkoch a plánoch sme sa porozprávali s Ing. Zdenkom Dzurjaníkom, predsedom spoločnosti.
"Vzniku Zemplínskej spoločnosti v Michalovciach predchádzali dve hlavné myšlienky, dva základné zámery. Prvý, prebudiť povedomie ľudí, Zemplínčanov, vzbudiť ich záujem o život a dianie v regióne, druhý zviditeľniť jeho krásy, prírodu, históriu, zaujímavé lokality, odkrývať miesta a pozoruhodnosti, ktoré nepoznajú nielen návštevníci Zemplína, ale ani jeho obyvatelia. Ďalšou úlohou, ktorú si spoločnosť zobrala za svoju, je nadväzovanie kontaktov s vyššími štátnymi orgánmi, komunikovať s nimi, hovoriť o problémoch, ktoré Zemplínčanov trápia a navrhovať ich riešenie. Veľa našich rodákov žije v Bratislave a v krajských mestách východoslovenského regiónu, ktorí zastávajú významné funkcie a ktorí môžu nášmu regiónu pomôcť. Chceme sa kontaktovať aj so Zemplínčanmi v zahraničí. Prvé kroky sme už urobili a máme poznatky, že mnohí z nich chcú svojím rodákom pomôcť, len nevedia ako".
Spomínali ste odkrývanie, znovuobjavovanie zaujímavých lokalít v regióne Zemplína. Môžete sa už pochváliť s výsledkami v tejto oblasti ?
"Dnes už nebohý Belo Polla, archeológ, rodák zo Zemplína, v sedemdesiatych rokoch počas štvorročného sondážného prieskumu v horskom masíve Senderov nad Zemplínskou šíravou lokalizoval a odkryl kamennú stavbu z románskeho obdobia, zvyšky eremitského kláštora, a napísal o tom prácu. Žiaľbohu, toto historicky vzácne nálezisko ostalo viac ako dvadsať rokov zabudnuté, zarástlo a pre verejnosť sa stalo neprístupným. Zemplínska spoločnosť, za výdatnej pomoci študentov Gymnázia P. Horova v Michalovciach, ho vlani odkryla nanovo, osadili sme tam informačnú tabuľu a v súčasnosti je prístupné širokej verejnosti. Plánujeme ho zakonzervovať a v krátkom čase ho spropagovať letáčikmi, na internete, prostredníctvom médií a informačných centier. Len málo Zemplínčanov napríklad vie, o návštevníkoch Zemplína ani nehovorím, že v Sobranciach je pochovaná Irma Sztarayová, prvá dvorná dáma cisárovnej Sisi, ktorá sa narodila v Starom, v okrese Michalovce. Takto by som mohol menovať niekoľko ďalších zabudnutých, ale aj neznámych lokalít, ktoré budeme postupne odkrývať. Za veľmi úspešnú aktivitu združenia považujeme stálu výstavu Kresťanské symboly vo fotografii Mikuláša Jacečka z Vinného, ktorú sme v máji tohto roku otvorili v Pápežskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Výstavu sme darovali vo viere, že priblížime Slovensko a Zemplín aj tým, ktorí sa k nám nemôžu dostať a zároveň splacáme dlh našim rodákom, ktorí často bez možnosti vrátiť sa na Slovensko rozvíjali cyrilo-metodejské tradície, Mons. František Fuga, Gorazd Zvonický a ďalší. Kópia tejto výstavy bude putovať po slovenských mestách, videli ju už vo Veľkých Kapušanoch, Michalovciach, čoskoro ju budú obdivovať v Humennom a následne v mestách západného Slovenska. Verím, že sa nám ju podarí dostať aj za hranice našej republiky. V závere augusta uvedieme na trh zaujímavú publikáciu, Dejiny osídlenia Zemplínskej župy, od prof. Ferdinanda Uličného".
Začiatkom júla parlamentom schválená podoba reformy verejnej správy znovu rozdelila Zemplín. Ako prijala túto správu Zemplínska spoločnosť ?
"Pre nás, členov Zemplínskej spoločnosti, to bolo a je zvlášť zarmucujúce a navyše aj preto, že pozmeňovací návrh z 12 na osem samosprávnych krajov, teda vyšších územných celkov (VÚC), predložil Zemplínčan, poslanec Ján Danko, a že za tento návrh hlasovali aj ďalší zemplínski poslanci s minimálnou alebo žiadnou úctou k histórii, tradíciam, kultúre a rodnej hrude. Ďalším smutným zistením je skutočnosť, že pri hlasovaní o pozmeňovacom návrhu sa presadili nie štátne, celoslovenské, ale skupinové záujmy. Uvedomujeme si, že náš hlas nie je bezprostredný, ale využijeme všetky svoje možnosti a kontakty, aby sme k vytvoreniu VÚC Zemplín prispeli. Podporu sme našli aj u zahraničných Slovákov, ktorí boli účastníkmi Matičného svetového festivalu v Michalovciach".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
