samostatnosti, bronzový medailista z MS 1997 v Aténach, prekážkár Igor Kováč (na fotografii). Počas uplynulého víkendu sa 32-ročný rodák z Krompách zúčastnil ako divák na Memoriáli Jána Stilla v behu do vrchu a tak sme ho pochopiteľne vyspovedali.
Čo vás viedlo k tomu, že ste zavítali pod Tatry na tento memoriál?
V minulosti som pôsobil v Košiciach spoločne s Petrom Hritzom, ktorý organizuje tento beh a keďže ma požiadal, aby som sa tu zúčastnil, neváhal som.
Máte za sebou operáciu achilovky a tak je vaša športová kariére na dosť dlhý čas prerušená.
Je to už tretia operácia za sebou, pretože v máji som absolvoval ďalšie dve, najprv na pravej nohe a naposledy pred dvomi týždňami aj na ľavej nohe. Od februára prakticky vôbec nešportujem a túto sezónu som celú vynechal. Mám však veľkú chuť opäť pretekať a dúfam, že aspoň na jednu sezónu sa mi to ešte podarí. Samozrejme všetko závisí predovšetkým od môjho zdravotného stavu, keďže po trojnásobnej operácii achiloviek až na tréningu zistím ako na tom som.
Kedy plánujete začať opäť s tréningom?
Naplánované to mám na koniec septembra, respektíve začiatok októbra a začať by som chcel práve tu vo Vysokých Tatrách. Na úvod by som chcel chodiť na túry a rozchodením začať postupne s riadnym tréningom.
V kanadskom Edmontone odštartovali včera atletické majstrovstvá sveta. Ich priebeh však budete sledovať iba prostredníctvom televízie.
Napriek tomu, že som vypadol zo súťaženia, atletikou pochopiteľne žijem a tak sa na televízne prenosy veľmi teším.
Určite ešte máte v živej pamäti vaše skvelé vystúpenie na MS 1997 v Aténach, kde ste získali pre Slovensko historickú bronzovú medailu. Ako si na to spomínate?
Bol to jeden z mojich najväčších životných úspechov a tak si na to spomínam len v dobrom. Veľmi by som si prial, aby sa mi ešte podarilo zopakovať podobný výkon, neviem však, či mi to zdravie dovolí. V tejto sezóne som tiež myslel na to, že by som to mohol dotiahnuť ďaleko, ale môj zdravotný stav rozhodol inak.
Myslíte si, že by na tohtoročných MS mohol niektorý zo slovenských reprezentantov dosiahnuť nejaký výraznejší úspech?
Podľa veľmi dobrých výsledkov slovenských guliarov v poslednom období verím, že to budú práve oni, ktorí sa výraznejšie presadia. Myslím si, že majú na to, aby sa im podarilo zaznamenať pekný výsledok. Bol by som veľmi rád, keby sa im obom podarilo prebojovať sa do finále, čiže medzi najlepšiu osmičku, čo by bolo vynikajúce.
Kráľovná športov nemá v súčasnosti u nás vytvorené dobré podmienky. Myslíte si, že máme talenty, ktoré by mohli v budúcnosti zopakovať váš úspech z Atén?
Výsledky našich atlétov sú obrazom stavu, v akom sa momentálne atletika na Slovensku nachádza. Keď nie sú peniaze, nie sú podmienky, štadióny a ani výsledky. Aj keď talenty, tak ako aj ľudí s chuťou robiť v tomto športe určite máme, nemôžeme očakávať za danej situácie zázraky. Keď to prirovnáme k silnejším európskym, či svetovým krajinám, napríklad už aj s Čechmi, nedá sa to v tomto smere vôbec porovnať.
Ako vnímate skutočnosť ohľadom zlikvidovania atletickej dráhy na bratislavských Pasienkoch, kde sa pravidelne konal známy medzinárodný míting.
To je skutočne zbytočne komentovať. Zrejme bude veľkou raritou v Európe práve Bratislava a celé Slovensko, pretože je nepredstaviteľné, že hlavné mesto nebude mať atletický štadión. Už aj v takých krajinách ako je napríklad Albánsko a jeho hlavnom meste Tirane sa nachádza atletická dráha. Po našom rozdelení s Českom bolo u nich osem tartanov, u nás štyri, v súčasnosti majú u našich západných susedov 27 atletických dráh, na Slovensku sú tri...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
