zdravotníckej starostlivosti. Alebo aj na slovenskom fenoméne nosenia si do nemocníc toaletného papiera či príboru. Takáto situácia je, žiaľ, celoslovenskou realitou, napriek tomu pacienti neraz počúvajú, že práve v tom - ktorom zdravotníckom zariadení je situácia najhoršia a inde sa majú veru lepšie, lebo dostávajú oveľa viac peňazí. Čo je na tom pravdy?
Naše nemocnice sú v súčasnosti financované cestou takzvaného prospektívneho rozpočtu. To znamená, že bola vyrátaná ich minimálna a maximálna cena, teda náklady na prevádzku a poskytovanie zdravotníckej starostlivosti. Na čiastku pohybujúcu sa v tomto intervale by sa im mali jednotlivé zdravotné poisťovne každý mesiac poskladať. Realita je však neraz taká, že musia vygazdovať s ešte menším obnosom, ako je vykalkulovaná minimálna cena, pretože poisťovne oháňajúce sa nedostatkom financií jednoducho prospektívny rozpočet nemocnice nenaplnia na sto percent. Ďalším aspektom sú kapitálové výdavky nemocníc nad rámec prospektívneho rozpočtu, ktoré presiahli v minulom roku viac ako dve miliardy korún.
Kam tieto peniaze šli? Ako nás informoval riaditeľ odboru pre styk s verejnosťou ministerstva zdravotníctva Mgr. Martin Urmanič, 92 percent výdavkov zhltli príspevkové organizácie a zvyšných osem rozpočtové. Väčšina peňazí sa spotrebovala na stavby a prístrojovú techniku.
Najviac peňazí dostali zdravotnícke zariadenia v Bratislavskom kraji - viac ako pol miliardy korún. V absolútnych číslach je na druhom mieste Prešovský kraj, po ňom nasleduje Žilinský a Banskobystrický. Košický je niekde v strede, najmenej koruniek skončilo v Trnavskom kraji. Keďže absolútne čísla síce demonštrujú status quo, ale nehovoria nič o spádových oblastiach zdravotníckych zariadení, vydelili sme ich pre lepšiu ilustráciu počtom obyvateľov v jednotlivých krajoch. Výsledky potvrdzujú, že bratislavské zariadenia sú na tom najlepšie - na jedného obyvateľa dostali až 890 korún. Na druhom mieste sú nemocnice Prešovského kraja (492 korún) a o ďalšie priečky sa delia Banskobystrický a Žilinský kraj so štyristo korunami na hlavu. Košické, nitrianske a trenčianske zariadenia dostali vlani niečo vyše dvoch stoviek na obyvateľa. Na chvoste sú trnavské s dotáciou 52 korún na hlavu.
Podľa Martina Urmaniča však finančné toky podľa rozdelenia východ stred - západ prúdili vcelku rovnomerne. Až 229 miliónov korún preinvestovaných v Bratislavskom kraji totiž zhltol Slovenský ústav srdcovo-cievnych chorôb postavený v roku 1994 (ide o splácanie poskytnutej pôžičky), ktorý je jediným zariadením svojho druhu na Slovensku. Po odrátaní týchto výdavkov dostali bratislavské zdravotnícke zariadenia zhruba 518 korún na obyvateľa, teda len o niečo viac ako to bolo v Prešovskom kraji.
Pre zaujímavosť, najvyššie čerpanie kapitálových výdavkov mala v minulom roku Nemocnica s poliklinikou v Rimavskej Sobote. Investovalo sa tam viac ako sto miliónov korún na výstavbu diagnostického centra a lôžkovej časti. Na druhom mieste je NsP Liptovský Mikuláš, kde sa použilo takmer 63 miliónov na výstavbu chirurgického pavilónu, nasleduje martinská fakultná nemocnica s poliklinikou so 62 miliónmi určenými na stavbu likvidačnej stanice a NsP Humenné, kde sa približne rovnaká čiastka použila na rekonštrukciu a modernizáciu chirurgického pavilónu. Ďalších 56 miliónov stála rekonštrukcia detského pavilónu v NsP Prešov a o štyri milióny menej dostavba priestorov, v ktorých sú umiestnené spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky v michalovskej nemocnici.
TABUĽKA !!!
Rozdelenie finančných prostriedkov podľa krajov / prepočet na 1 obyvateľa
Bratislavský549 079 tisíc Sk890
Trnavský28 787 tisíc Sk52
Trenčiansky137 182 tisíc Sk225
Nitriansky150 417 tisíc Sk210
Banskobystrický263 720 tisíc Sk398
Žilinský277 808 tisíc Sk400
Prešovský387 522 tisíc Sk492
Košický172 071 tisíc Sk224
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
