krajine objavila detská obrna a teraz šarapatí v južných častiach detská meningitída. O tom, či sa treba týchto ochorení obávať, sme sa porozprávali s vedúcou odboru epidémiológie Štátneho zdravotného ústavu v Košiciach MUDr. Oľgou Minárikovou.
"Meningitída má príznaky podobné chrípke - prejavuje sa zvýšenými teplotami, silnými bolesťami hlavy, zvracaním. Keďže môže byť bakteriálneho alebo vírusového pôvodu, univerzálna rada, ako sa jej vyhnúť, nejestvuje. Vo všeobecnosti sa odporúča prísne dodržiavanie hygieny a dôkladné umývanie ovocia a zeleniny, čo je ostatne univerzálna rada, ako sa správať na dovolenke. Tiež treba byť obozretný pri konzumácii vody," hovorí MUDr.O. Mináriková.
Detská obrna je akútne vírusové ochorenie, ktoré postihuje často nervový systém a spôsobuje ochrnutie kostrového svalstva, predovšetkým dolných končatín. Najväčšia pravdepodobnosť jej vzniku je u nezaočkovaných detí do 15 rokov, pretože detský organizmus ešte nemá vytvorený dostatok protilátok, aby si s chorobou sám poradil. Žiaľ, následky sú častokrát trvalé.
"Pôvodca ochorenia je zo skupiny enterovírusov a prameňom nákazy je vždy len človek. Nakaziť sa možno najčastejšie kontaminovanou vodou alebo jedlom. Našťastie, detská obrna sa u nás nevyskytla už desiatky rokov. Vďačíme za to predovšetkým hromadnému očkovaniu, s ktorým sme začali ako prvá krajina na svete," vysvetľuje MUDr. O. Mináriková.
Slovensko zaviedlo masové očkovanie obyvateľstva proti detskej obrne ešte v roku 1957. Vtedy bola hromadne zaočkovaná celá detská populácia do dvoch rokov, v každom nasledujúcom roku sa potom očkoval ďalší ročník detí. Od osemdesiatych rokov sa každoročne preočkovávajú aj deti v školskom veku.
"Do roku 1960 bola detská obrna na Slovensku pomerne častým javom - napríklad v roku 1958 ochorelo až trinásť zo 100 tisíc detí. Po zavedení povinnej vakcinácie sa situáciu zmenila, posledný prípad sa u nás vyskytol začiatkom druhej polovice 60. rokov. Odvtedy sme virologicky potvrdené ochorenie nemali. Avšak objavujú sa detskej obrne podobné ochorenia, napríklad paréza tvárového nervu," hovorí epidemiologička.
Boli sme zvedaví, či je dôvod obávať sa v tejto súvislosti návštevy Bulharska, keď sa u nás posledný divý poliovírus detskej obrny nezistil už takmer štyri desiatky rokov.
"Riziko ochorenia je pri našich výsledkoch s vakcináciou síce minimálne, avšak zavlečenie choroby je stále možné v prípade nezaočkovaných detí alebo detí, ktoré neboli v potrebnom čase preočkované. Napriek tomu, že celoslovenský priemer zaočkovanosti v posledných rokoch neklesá od 98 percent, hlavne na východnom Slovensku sa nájdu oblasti - v Trebišovskom či Špišskovnovoveskom okrese - kde nedosahuje ani 90 percent. Problémy s očkovaním sú aj v ďalších obvodoch s prevahou rómskeho etnika, Napríklad na košickom Luniku IX, v Kecerovciach či okolí Moldavy nad Bodvou. Príčinou je nedisciplinovanosť rodičov, veľká migrácia miestneho obyvateľstva, ale i skutočnosť, že Rómovia ingorujú očkovanie pre nedostatok financií na dopravu. Preto sa musia vyvíjať rôzne tlaky na to, aby dali deti zaočkovať," poznamenáva O. Minariková.
Nuž a práve u rómskej populácie je najväčšie riziko prenosu ochorenia - aj v prípadoch, ktoré sa vyskytli v Bulharsku, šlo o rómskych utečencov. Mimochodom, výskyt obrny v tejto krajine naštrbil plány na jej vytlačenie z európskeho kontinentu.
Keďže sa v Európe poslednýkrát objavila v Turecku v roku 1998, začalo sa uvažovať o možnosti eradikácie tohto ochorenia. O eradikácii pritom možno hovoriť, ak sa na nejakom území nezistila cirkulácia divého poliovírusu viac ako tri roky. Bulharsko však zmarilo plány Svetovej zdravotníckej organizácie.
"Našťastie, počet ochorení na detskú obrnu vo svete klesá. Kým v roku 1988 bolo zistených až 35 tisíc prípadov, pred troma rokmi ich hlásili sedemkrát menej. Ako prvý dosiahol elimináciu detskej obrny región Severnej a Južnej Ameriky, kde ju naposledy zaznamenali pred desiatimi rokmi v Peru. Ďalším je východoázijský región, kam patrí Čína, Vietnam a Kambodža, tretím bude pravdepodobne Európa. Už iba päťdesiat krajín naďalej bojuje s touto chorobou. Preto je nádej, že sa aj detskú obrnu podarí vytlačiť z povrchu zemského tak ako mor či variolu," dodáva MUDr.O. Minariková.
Opatrnosť je však podľa nej rozhodne namieste pri odchode do oblastí pravidelného výskytu ochorenia, teda niektorých afrických štátov či krajín indického subkontinentu. Bulharsko medzi ne nepatrí, ale v prípade obavy sa môžu ľudia o možnostiach preočkovania infomovať u svojho praktického lekára alebo v Štátnom zdravotnom ústave.
Mimochodom, pred odchodom do zahraničia všeobecne nie je od veci poinformovať sa o epidemiologickej situácii v danej krajine. V prímorských oblastiach totiž neraz číha na turistov nebezpečenstvo v podobe neželaných suvenírov, predovšetkým črevných ochorení. Myslieť však na to, treba dostatočne včas. Pokiaľ sa chcete zaočkovať, tak aspoň dva-tri týždne pred odchodom na dovolenku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
