Môj dom, môj hrad! (...a ani o krok ďalej)

Medardova kvapka štyridsať dní kvapká, no tohto roku to vyzerá tak, že nemá dosť ani po takmer osemdesiatich. Večerná predpoveď počasia v najbližších

dňoch sľubuje mierne zlepšenie. To, či sa ho naozaj dočkáme, závisí od vrtochov prírody. V každom prípade nás môže tešiť skutočnosť, že bývame v oblasti, kde aspoň nehrozia záplavy a zosuvy pôdy. Našim príbytkom tak relatívne nehrozí žiadne nebezpečenstvo. S výnimkou susedov, ktorých starosti sa končia za bránou ich domu. Mám na mysli tých ľudí, ktorí nedovidia za prah vlastných dverí. A nenarážam tým na nič iné, iba na našu občasnú neschopnosť žiť v spoločnosti a nie na akomsi pomyselnom od sveta izolovanom ostrovčeku nášho súkromného vlastníctva. U nás je akosi zvykom, že sa každý stará len o to "svoje". Preto sme nie raz svedkami toho, ako z okien áut vyletúvajú plastové fľaše, cigaretové ohorky alebo papieriky od cukríkov. Našou vizitkou sú i sídliská a okolie domov, v ktorých bývame. Bordel, bordel, bordel. Asi takto by som tromi slovami opísala súčasnú situáciu. Raz, alebo dvakrát do roka sa zorganizuje nejaká lokálna brigáda, jej "plody", bohužiaľ, vydržia dva, maximálne tri dni. Potom je znovu všetko po starom. Jednoducho preto, že sme všeobecne nevšímaví a netolerantní jeden k druhému. Nezaujíma nás, čo sa deje za hranicami štyroch stien našich nehnuteľností. Neporiadok na uliciach síce prekáža každému, napriek tomu sa občas akosi pozabudneme a smeti hádžeme všade, kam sa pohneme. Na druhej strane je pravdou, že napríklad cestou zo Sídliska Juh do centra mesta nenatrafíte na žiadny smetný kôš. Iba ak na tie, ktoré patria k jednotlivým obytným blokom či rodinným domom. Sú síce východiskom z núdze, ale pre potreby chodcov by tu mali byť iné. (Ani vám by sa určite nepáčilo, keby do vášho smetného koša prispel každý okoloidúci.) Typickým obrazom nášho myslenia bola napríklad spúšť, ktorá ostala po minulotýždňovom Country bále v areáli rožňavského kúpaliska. Napriek skutočnosti, že sa účastníci mohli o smetné koše potkýnať, zostal nadránom trávnik pokrytý nespočetným množstvom umelohmotných pohárov a fliaš. Tak takýto sme. Keby sa Country bál konal na pozemku niekoho z vás, určite by ste "ruky dolámali" každému, kto by hádzal smeti na zem. Kúpalisko má tu smolu, že nikomu nepatrí (teda nepatrí obyvateľom), rovnako ako "nikomu" nepatria ulice a chodníky, po ktorých každý deň chodíme. Môžeme sa sťažovať na technické služby, aj na celý svet! Týmto sa nič nezmení. Je potrebné zmeniť postoj každého z nás. O tom, že je to možné, sa môžete presvedčiť v "čistejších" krajinách, akým je napríklad neďaleké Rakúsko, ktorého vizitkou sú čisté, čisté a ešte raz čisté ulice, námestia a chodníky. Nedá mi znovu nepripomenúť naše ambície spraviť z Rožňavy centrum turistiky. Kým sa nenaučíme udržiavať si vo svojom meste poriadok, bol by vyšší prílev turistov do nášho mesta iba negatívnou reklamou na našu všeobecnú schopnosť rozhadzovať (sa).