reaguje na útoky ministra Ftáčnika. S "nevinou" KDH mal Palko pravdu - a vydržala mu asi desať dní.
Návrh deklarácie o zvrchovanosti Slovenska v kultúrno-etických otázkach, s ktorým vyšli kresťanskí demokrati pred týždňom, je veru jasným dôkazom, ako im "šmakuje" tento typ krátenia letnej prestávky. Slovensko zachvátila opäť jedna plamenná diskusia, ktorá pripomenula, že keby nebol na školstve socialistický minister, asi by si ho museli vymyslieť.
Deklaráciu chcú, podľa Hrušovského, predložiť už na septembovú schôdzu NR SR. Ak si uvedomíme, že na túto má byť pripravených, okrem iného, aj päť ďalších zákonov k reforme verejnej správy, plus z mája odložené poslanecké daňové škrty, vrátane práve ich Veľkého tresku, a to všetko v situácii, keď už bude SMK mimo koalície, tak sa dá povedať, že ako klystýr nie je tento nápad KDH posledná vec. Spomínané body zakladajú zničujúce koaličné roztržky už predtým, táto deklarácia je ale poistka, že vydávi z vládneho spolku všetky vnútornosti. A ak budeme dostatočne zlomyseľní, dá sa vnímať aj ako mostík k opozícii; práve Palko povedal, že si nevie predstaviť, ako by taká SNS mohla byť proti "zvrchovanosti".
Ak abstrahujeme od týchto súvislostí, samotný nápad je nielen politicky legitímny, ale dokonca mimoriadne užitočný. Nie kvôli obsahu (o ňom nižšie) a forme (deklarácia), ale proste preto, lebo je vynikajúcim príspevkom do eurodiskusie, ktorá na Slovensku povážlivo viazne. Konečne je tu politická strana, ktorá sformulovala aspoň čiastkovú konkrétnu víziu o budúcom postavení Slovenska v EÚ. Ba dokonca aj o vnútorných pomeroch EÚ všeobecne; ťažko si totiž predstaviť, že by SR raz bola kultúrno-eticky zvrchované územie a zvyšok by dirigoval Brusel.
Vecný problém s iniciatívou je však práve v tom, že sa vlamuje do otvorených dverí. Deklarácia KDH jednoducho nemá opodstatnenie, pretože volá po takom stave, aký momentálne v únii je. Sféru rozdelenia pôsobnosti medzi národné štáty a EÚ definujú doterajšie zmluvy o EÚ, ktoré kultúrno-etické otázky ponechávajú na národných úrovniach. Živú evidenciu toho priniesol napr. aj minulý týždeň, keď skoro ústrednou medzinárodnou témou bolo uzákonenie registrovaného partnerstva homosexuálov v Nemecku. V EÚ má podobnú "antidiskriminačnú" normu ešte Dánsko, Švédsko a Holandsko - a nikto iný. Alebo vezmime iného "strašiaka" KDH - legalizáciu marihuany: Holandsko ju má už desaťročie, v ostatných krajinách EÚ zatiaľ nemá šancu prejsť. O tom, že by národné vlády posunuli rozhodovanie v týchto otázkach na Brusel, ani nikto vážne neuvažuje. Teda okrem KDH na Slovensku, ktoré minimálne tri roky pred vstupom SR nemá nič lepšie na robotu, len proti tomu bojovať deklaráciou.
Isteže, Palko a spol. poukazujú na prejavy Európskeho parlamentu (EP), ktorý s veľkou frekvenciou, vďaka svojmu ľavicovo-liberálnemu zameraniu, vyrába rôzne rezolúcie, ktoré sa môžu KDH oprávnene nepáčiť. Je to fakt, navyše práve smerom ku kandidátskym krajinám sa uplatňujú aj rôzne sólo iniciatívy jednotlivých výborov či dokonca individuálnych poslancov; spomeňme (písali sme o tom 18.7.) napr. známe vyhlásenie "zelenej" poslankyne Joke Swiebel, že bez antidiskriminačnej legislatívy pre homosexuálov SR nevstúpi do EÚ. Toto sú však naozaj iba NEZÁVÄZNÉ šteky, netreba sa z nich pokakať (ako sa stalo v tomto prípade, keď sa o ŽELANÍ jednej poslankyne týždeň písalo ako o hrozbe), iba ich správne čítať. Poslanci EP, rovnako ako poslanci NR SR, majú právo slobodne čokoľvek vyhlasovať - jednotlivo či hromadne. Podstatné je, že nič z toho uzákoniť nemôžu...
Ján Figeľ, hlavný vyjednávač SR v prístupovom procese, po oznámení deklarácie hneď vystríhal pred "emocionalizáciou" diskusie. Neskoro - reakcia zľava bola priam drvivá; Peter Weiss, predseda zahraničného výboru NR SR, označil iniciatívu KDH za "manifest slovenského ultrakonzervativizmu". A napriek viacnásobnému prízvukovaniu KDH, že to nie je o konkrétnych riešeniach, iba o úrovni, kde sa majú prijímať, podľa Weissa ide KDH o "právo odmietať všeobecné civilizačné tendencie tak, ako sa presadzujú v EP". Nenávistný a hlúpy tón tejto reakcie nenecháva najmenšiu pochybnosť, na čo všetko sa môžeme tešiť v parlamente, ak KDH zo svojho úmyslu "nezosadne". A malo by, pretože o nič (zatiaľ) nejde. Práve zotrvačnosť a sebazáchovné pudy národných vlád sú zábezpekou, že z Bruselu nám ešte dlho nikto registrované partnerstvá diktovať nebude. Len aby sme si ich skôr, než to kohosi prenášať do Bruselu vôbec napadne, neschválili sami v Bratislave...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
