vážnej hudbe. No vážna hudba v jeho podaní má moderný šat a oslovuje omnoho širšie publikum. Priatelia mu zo žartu hovoria slovenská Vanessa Mae, pre nápadnú príbuznosť ich hudobnej prezentácie. Stano však tvrdí, že sa porovnávať nechce a ak chcete vedieť o čom jeho hudba naozaj je, musíte ju jednoducho počuť na vlastné uši.
Ako to celé začalo?
„Začal som klasicky na hudobnej škole, bol som však rád, keď som ju skončil a nemusel som už držať husle. Nebavilo ma to. Ale asi v pätnástich rokoch prišiel za mnou vedúci folklórneho súboru, od nás z Víťaza, vraj, či by som neprišiel niečo „pohrať" spolu s nimi. V tom časom sme si zakladali spolu s chalanmi z dediny rockovú skupinu a plánoval som sa orientovať týmto smerom. Dokonca som začal reprezentačne hrávať futbal a naraz prišla táto ponuka. Dostal som sa na životnú križovatku a vybral som si folklór. Venoval som mu veľa času, dosť som cvičil, bolo príjemné byť súčasťou súboru, ktorý bol stále stredobodom pozornosti. Volali nás veľa hrávať, bol som neustále v styku s ľuďmi, mali sme slušnú odozvu. Začal som na sebe pracovať, urobil som si druhý stupeň hudobnej školy, moja motivácia zosilnela a dával som si stále vyššie méty. Kým ma zavolali na vojnu, chvíľu som chodil i na konzervatórium v Topoľčanoch, po „službe vlasti" som prestúpil na súkromné štúdium do Košíc."
Je pre teba ako hudobníka odchovaného na folklóre, vzdelanie dôležité?
„Husle sú svojský nástroj, človek musí mať precíznu techniku, vynikajúco zladené ruky, takže do určitej miery je vzdelanie nevyhnutné."
Ako si sa dostal k tomu, čo robíš dnes?
„Prešiel som viacerými ľudovými súbormi, momentálne som zakotvil v PUĽS-e, teda v profesionálnom folklórnom súbore v Prešove. Robím tam primáša, takže folklór ma naďalej živí. Na druhej strane som sa už ľudoviek presýtil a cítil som, že by som mohol skúsiť i niečo iné. Rozhodol som sa pre paralelnú sólovú dráhu s vlastným repertoárom. Hrám na half playback, teda do upraveného hudobného „podmazu" rôzne prebraté skladby nielen z vážnej ale i modernej hudby. Ide buď o romantické motívy, alebo hudby z filmov, muzikálov či už pomalé alebo na disco štýl. Konečnú podobu skladby mi upravujú moji spolupracovníci medzi inými i môj brat."
Inšpirovala ťa k tomuto ťahu úspešná Vanessa Mae, ktorá sa prezentuje podobným štýlom hudby?
„Neviem, či by sa to dalo prirovnávať k Vanesse, ona je už predsa len ďalej, je celosvetovo uznávaná, nehovoriac o jej zázračnej sólovej hre. Každý sme však vychádzali s niečoho iného, v jej hre cítiť prvky krajiny, z ktorej pochádza, u mňa zasa môžete postrehnúť pozostatky mojich folklórnych začiatkov. Ale robím čosi podobné. Aj moje skladby obsahujú technicky náročné pasáže, najmä v disco štýle sa nájdu ťažké variácie, napríklad klasický Turecký pochod, ktorý hrávam, plánujem tiež upraviť do podobného šatu Vivaldiho Jar. Medzi publikom je obľúbená moja verzia úvodnej skladby k filmu Titanic, Fantóm opery, Dobitie raja, či beatlesácky Yesterday. V zálohe už mám však i vlastnú skladbu."
Mnoho ľudí „od fachu" odsudzuje kĺbenie vážnej hudby s moderným rytmom...
„Majú na svoj názor právo. Ja však nie som klasický predstaviteľ muzikanta - konzervatoristu. Prešiel som si všetkým, od ľudovky cez vážnu hudbu a tým že som sa voľakedy chcel venovať rockovej hudbe, mám k tejto syntéze vzťah. Možno sa takto okľukou vraciam k svojim začiatkom, k tomu, čomu som sa vždy chcel venovať."
Čo predstavenia?
„Na scéne som zatiaľ len krátko, pomaly dva roky, takže ich ešte nie je veľa. Keď hrám, väčšinou si ma pozvú na súkromné plesy a akcie. Ale účinkoval som už v takmer v každom väčšom slovenskom meste, naposledy som zožal výbornú odozvu na vystúpení v Maďarsku."
Ako sa na svoje vystúpenia obliekaš, k husliam je to obyčajne smoking...
„Závisí od príležitosti. Raz je to smoking, inokedy, keď hrám v discobare, prispôsobujem sa baviacej sa mládeži koženými nohavicami."
Chystáš oficiálnu nahrávku?
„Propagačné CD s tromi skladbami je už na svete, oficiálny album na ktorom by bol zachytený prierez mojej tvorby sa ešte len chystá. Ak sa podarí nájsť vydavateľa, dostane sa to i k bežnému poslucháčovi. Zatiaľ neviem o tom, že by na Slovensku robil niekto niečo podobné, preto si trúfam povedať, že by sa to aj mohlo uchytiť."
Koníčky?
„Okrem huslí hrám i na gitare a rád si zašportujem."
Kde ťa najbližšie môžeme vidieť?
„Vystúpim spoločne s Petrom „Armstrongom" Ondriom jedenásteho augusta na Domaši. Všetkých srdečne pozývam, bude sa voliť tamojšia Miss a my pri tom nebudeme chýbať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.