na strednom Slovensku. Svoj vzťah k zvieratám zmenil vďaka dcérke Kristíne. Keď sa v roku 1986 presťahovali do Košíc, potrebovala priateľov a tak do štvorčlennej rodinky pribudol vlčí špic Rony. Psíček, ktorý má už desať rokov, nemá papiere potvrdzujúce čistotu jeho rodokmeňa, ale výrazne sa podobá na malamuta.
"Ronyho brechot je dosť nepríjemný, ale susedia sú tolerantní, viacerí sú psíčkari. Keď prídem zo služobnej cesty trebárs ráno o tretej a predtým nevolám, aj tak ma ten pes čaká. Akosi vie vycítiť, že prichádzam. Ale keď ide niekto cudzí po chodbe, pokojne si drichme, to ho už nezobudí. Buď ja niečo vysielam, alebo on na diaľku niečo cíti... Je to zaujímavé. Každého hosťa víta obrovským brechotom, ale netrvá dlho a už mu sedí na nohách a vrtí chvostíkom," s úsmevom poznamenal J. Pavlovský.
Rony má desať rokov a hoci brechá fakt zúrivo, nikoho nikdy nepohrýzol. Dcéra Kristína ho naučila zívať. Stačí vydať povel a tlama je otvorená dokorán.
Keď bol ešte dieťaťom, u Pavlovských na dedine chovali všetky možné hospodárske zvieratá, od sliepok až po kravu. Priazeň malého chlapca si však získali iba zajačiky. Rád chodil kvôli nim na púpavu, aby ich mohol kŕmiť. Potom dlho v živote J. Pavlovského nebolo žiadne zviera, až do príchodu do Košíc.
Rony život Pavlovských spestroval od prvej chvíle. Keď bol ešte šteňaťom, stalo sa, že sa kvôli nemu nemohli dostať do bytu. Rony totiž rozhrýzol koberec na chodbe a tak sa dvere nedali otvoriť. Zo sféry vplyvu mu museli vyňať všetky topánky a papuče, občas sa v byte objavovali podozrivé mláčky - jednoducho ako každý pes.
Najväčšiu traumu zažili Pavlovskí so svojím Ronym jedného piatkového večera asi pred piatimi rokmi, keď colný riaditeľ išiel za svojím priateľom Gerhardom Zvolánekom, inak známym to futbalovým rozhodcom, zaniesť mu uhorky. Do auta zobral J. Pavlovský aj Ronyho. "Bol večer asi desať hodín. Už cestou tam bol Rony akýsi neposedný, akoby čosi cítil. Keď sme prišli pred dom aj s ním, vybehli oproti nám dva obrovské psy. Rony sa splašil a vytrhol sa nám. Okolo išlo auto, síce veľmi pomaly, ale on vbehol priamo pod neho. Zamrazilo ma, cítil som sa, akoby to bolo moje dieťa," zaspomínal si J. Pavlovský.
Pes sa po kolízii s autom úplne zmagoril a utiekol preč. Pavlovskí ho naháňali, ale ušiel im. Hľadali ho do jednej v noci. Spali do pol tretej, a v hľadaní pokračovali. Colný riaditeľ išiel do práce zobrať si špeciálny ďalekohľad a halogénovú lampu. Pátračka trvala celé tri dni. Vonku bolo horúco, 38 stupňov v tieni. Celý víkend bolo v byte hrobové ticho. Nezapli si rádio, televízor, v rodine zavládol smútok. Deti boli našťastie v Brezne. S farebnou fotkou behali po meste, vypísali odmenu, vyhlásili pátranie prostredníctvom rádia, o pomoc požiadali aj psychotroničku, manželka J. Pavlovského zviazala tri vreckovky a kadiaľ chodila, tam nechávala pachové stopy... Nič nepomohlo a dni plynuli jeden za druhým.
"V pondelok som išiel do roboty s tým, že si zoberiem dovolenku, aby som mohol pokračovať v hľadaní. Sekretárka mala mať ten týždeň v sobotu svadbu, tak som jej povedal, že asi nebudem môcť prísť. Zobral som si služobné auto, zákonne nezákonne, a hľadal som ďalej. Pri Mieri som natrafil na skupinu robotníkov. Jeden z nich mi povedal, že takého psa videl. Majster ho uvoľnil, aby mi pomohol Ronyho nájsť. Nevyšlo to."
Vrátil sa domov s tým, že už ho asi nenájdu. "Pred činžiakom som čakal na manželku a v tom vidím na konci cesty, ako idú dve dievčatká s nejakým psom, ktorý si to šinul ku mne. Nemyslel som, že je to Rony, lebo ten má chvost pekne vytočený dohora a tento pes ho mal odvisnutý. Dvere do vchodu boli otvorené a pes išiel dnu ku dverám do bytu. Deti mi medzitým povedali, že je to náš Rony. Ja som ho fakt nespoznal, taký bol zúbožený," pokrútil hlavou J. Pavlovský.
Jeho manželka si zobrala dovolenku, aby ho mohla ošetrovať. Ako neskôr zistili, psíka mala u seba staršia pani, ktorá s ním išla k veterinárovi s tým, že našla už skoro mŕtveho psíka. Veterinár to bral dosť ľahostajne, čo si vypočuli dve dievčatká v čakárni. Vyšli von pozrieť sa na psíka a spoznali ho. Ku Pavlovským ho doniesli v poslednej chvíli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
