Slobodanom Miloševičom.
Politický filozof Djordje Vukadinovič v analýze zverejnenej v týždenníku Vreme poukázal na "politickú, v žiadnom prípade nie bezvýznamnú podobnosť" medzi oboma politikmi. Podľa Vukadinoviča je však úplne vylúčené, že Djindjič - tak ako Miloševič začiatkom 90-tych rokov - úplne ovládne politický priestor.
Rovnako ako Miloševič, aj Djindjič svoj politický vzostup postavil na imidži "účinného riešenia problémov". "Majú (príliš) zdôraznenú vôľu po moci a pôsobia dojmom, že sú pre ňu schopní obetovať aj idey a ľudí," tvrdí analytik.
Vukadinovič poukázal aj na "elastický vzťah k právnemu poriadku, ústavnosti a zákonnosti", ktorý charakterizuje oboch politikov.
Napriek tomu, že Djindjič so svojou asi desaťpercentnou popularitou medzi Srbmi výrazne zaostáva za dvojtretinovou obľúbenosťou zväzového prezidenta Vojislava Koštunicu, júnové vydanie Miloševiča do Haagu, ku ktorému došlo na základe rozhodnutia srbského kabinetu, bolo medzi obyvateľmi prijaté pozitívne.
Tento krok síce poškodil vládnej koalícii DOS, Djindjič, ktorý za vydanie exprezidenta prevzal zodpovednosť, si v očiach verejnosti viedol lepšie ako Koštunica (ten vydanie označil za protiústavné), ktorý vyhlásil, že o plánoch republikovej vlády nevedel a o prevoze Miloševiča sa dozvedel až z médií.
Ďalšou postavou, ku ktorej Djindjiča prirovnávajú je posledný premiér bývalej Juhoslávie Ante Markovič (1989-1991).
Popredný funkcionár koalície Vojvodina Marijan Ritičevič (člen vládnej DOS) vo víkendovom rozhovore pre denník Blic vyjadril presvedčenie, že Djindjič sa nachádza v podobnej situácii ako Markovič pred desiatimi rokmi. Ako dodal, Markovičove reformné plány stroskotali na odpore politických lídrov vtedajších juhoslovanských republík.
Úspech reforiem je dôležitý aj pre Djindjiča, ktorý pre nemecký týždenník Der Spiegel v krátkom čase dvakrát varoval, že zámery belehradského vedenia stroskotajú, ak Srbsko ešte v auguste nedostane medzinárodnú pomoc prisľúbenú po vydaní Miloševiča haagskemu tribunálu pre vojnové zločiny.
Djindjič sa momentálne snaží v USA presvedčiť zakladateľa spoločnosti Microsoft Billa Gatesa, aby regionálne zastúpenie koncernu presťahoval zo slovinskej Ľubľany do Belehradu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
