na Slovensku, prudko rozšíril výskyt nepôvodných druhov rastlín. Ide väčšinou o rastliny dovezené z iných krajín, ktoré tunajší záhradkári využívajú ako okrasné. Keďže situácia premnoženia cudzokrajných rastlín, ktoré svojim výskytom potláčajú ba až znemožňujú rast pôvodných druhov flóry sa stala kritickou, vznikla pri niekdajšej Agentúre životného prostredia v Banskej Bystrici gestorská skupina pre invázne druhy rastlín. Začala sa zaoberať monitorovaním aktuálneho stavu na Slovensku a čoskoro sa k nej pridali i ostatné záujmové skupiny. Na východe to je Štátna ochrana prírody zastúpená botaničkou Mgr. Andreou Ruščančinovou.
"Našou úlohou je zachrániť prirodzené biotopy na Slovensku, preto systematicky mapujeme výskyt inváznych druhov rastlín, najmä v rezerváciách so 4. a 5. stupňom ochrany. Zisťujeme možný výskyt cudzokrajných rastlín, pričom spoznávame ich správanie, fázy vývinu a podobne, Doteraz sa totiž o inváznych druhoch veľa nevedelo," vysvetlila nám Andrea Ruščančinová.
Ako dodala, veľký vplyv na rozmach nevítaného hosťa v domácich biotopoch majú práve záhradkári. Tí ktorí dostatočne neudržiavajú svoje pozemky, tým, že nebránia šíreniu neznámych burín, alebo tieto rastliny nedostatočne zneškodnia, pri vyplievaní doslova vyhadzujú za plot. Pritom nemusí vždy ísť len o rastliny cudzokrajného pôvodu, expanzívne sa správajú i niektoré domáce rastliny a buriny, napríklad palina, žihľava alebo bodliak. Vyznačujú sa vysokou schopnosťou prežiť, pretože nemajú prirodzených nepriateľov, šíria sa veľmi rýchlo a svojou prítomnosťou narúšajú prirodzený ráz krajiny. Sú príčinou ústupu niektorých pôvodných rastlinných druhov, ktoré v ich prítomnosti odumierajú, alebo sú jej výskytom doslova prekrývané.
"Nájde sa možno tábor ľudí, ktorí tvrdí, že do prírody a jej zloženia by sa zasahovať nemalo. Treba si však uvedomiť, že táto situácia vznikla práve zásahom človeka do prírody, v ktorej sa tým narušila rovnováha. Ak nechceme, aby boli v našich rezerváciách doslova monokultúry jedného typu cudzokrajných rastlín, treba niečo robiť," hovorí ďalej botanička.
Príkladom zásahu človeka do krajiny sú napríkald vodné priehrady, ktoré sú vlastne akýmsi narušiteľom prirodzeného biotopu. Odpoveďou je hromadný výskyt inváznych rastlín práve v okolí ich brehov. Podobne je to i v prípade čiernych skládok odpadu, kde sa práve agresívne sa šíriacim burinám hojne darí.
"O spôsobe zneškodnenia týchto rastlín vieme ešte málo, ale keďže je ich množstvo druhov, vydávame aspoň brožúrky pre informovanosť záhradkárov," dodáva Mgr. Ruščančinová.
Jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich inváznych rastlín okolo Košíc je zlatobyľ obrovská, pri Bukovci môžme nájsť polia netýkavky žľaznatej či japonského pohánkovca. Paradoxom je, že kosenie týchto rastlín ich rozmnoženie len podporuje. Krajina stráca pôvodný charakter, niektoré domáce druhy rastlín doslova vymyzli. Rozšírením burín pribudlo alergikov, narušením prirodzeného biotopu sa ničí prirodzené prostredie pre zvieratá, ktoré si musia hľadať nové pôsobisko, aby prežili.
"Preto je dôležité tieto rastliny aspoň poznať, aby sme zabránili ich nevedomému rozširovaniu. V prípade pochýb, môžu vlastníci rezervácií a záhradkári požiadať o konzultáciu Štátnu ochranu prírody, ktorá zmapuje či ide o kritický druh flóry. Príroda si už v tejto fáze pomôcť nevie, k jej rovnováhe už musíme prispieť i my," dokončila s výzvou Mgr. Andrea Ruščančinová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
