história Korzára sporadicky uverejňujeme okrem iného aj udalosti z 20. rokov uplynulého storočia, našla som niekoľko zaujímavých údajov, uverejnených o počasí v roku 1923. Podľa správ rôznych tlačových agentúr z tohto roku (1923) o meteorologických výkyvoch a Európa vraj nepamätala od roku 1911 také vysoké teploty, aké boli v roku 1923, ba ani požiare a povodne. Mnohí v tom videli zlé znamenie, varovanie ľudstva pred "koncom sveta". A preto sa objavili aj predpovede o tom, čo čaká ľudstvo na zemeguli.
V polovici júla roku 1923 ukazoval teplomer v Londýne 91 stupňov Fahrenheita, t. j. 42 stupňov Celzia v tieni. V Amsterdame zaznamenali 60 prípadov úpalu za jediný deň. V Berlíne náhla veľká búrka spôsobila v parkoch veľké škody, keď povyvracala stromy aj s koreňmi, ploty záhrad odniesla ako triesky a nový plot, ktorý v ten deň dokončili okolo jednej továrne, strhla za pár minút. Našťastie sa jej vyčíňanie zaobišlo bez ľudských obetí. Poškodila plachetnice a blesk usmrtil sedem ľudí a ôsmi sa utopili. Blesk neušetril ani chlapca na bicykli. Počas horúčav ošetrovali v nemocniciach desiatky Berlínčanov s úpalom.
Vo Viedni spôsobili vysoké teploty aj búrky škody na zdraví i majetku. Záchranná zdravotná služba zasiahla za deň, 76-krát najmä na uliciach, kde ľudia z vysokých teplôt odpadávali. Hasiči zachraňovali topiacich sa ľudí v Dunaji, ktorých tam zastihla búrka. V Španielsku zničili povodne veľa obcí a ich obyvatelia si zachránili iba holé životy. Najviac postihnutá bola provincia Zaragoza. Z Madridu hlásili viac úmrtí na zlyhanie srdca. Blesky spôsobili v krajine dlhotrvajúce požiare.
V Prahe sa vyšplhala ortuť teplomeru na 33 až 36 stupňov Celzia a v Košiciach sa ich obyvatelia potili v horúčavách nad 30 stupňov. Našťastie Košice nepostihla povodeň ani požiare. Zato koncom júla postihla Londýn prietrž mračien, akú nezaznamenali po dlhé desaťročia. Vyčíňala šesť hodín, zničila aj 132 telegrafných vedení a šesť káblov na kontinent.
V súvislosti s týmito mimoriadnymi udalosťami sa začali v tlači objavovať aj predpovede o budúcnosti ľudstva. Predpovede o konci sveta boli azda odvtedy, ako sa na ňom objavil život. Astrológovia, šamani, sibyly, Nostradamus a iní proroci strašili ľudstvo jeho zánikom, ktoré si spôsobí samo svojou neznášanlivosťou a túžbou po moci. Keď prorokov nahradili prognostici, proklamovali teórie, zakladajúce sa na vedeckej práci a na štatistike. Štatistici s prognostikmi vypočítali, že v roku 1923 žilo na svete asi 1650 miliónov ľudí a upozornili, že treba rátať aj s ďalším prírastkom. Keby počet ľudí vzrastal takým tempom naďalej, dosiahol by r. 2100 šesť miliárd. Na toto obrovské množstvo by plocha Zeme nestačila a preľudnenie by bolo také veľké, že by vôbec nebolo možné všetkých uživiť.
Francúzi zrejme túto hrozbu ignorovali, ináč by nebola Francúzska akadémia vied založila fond na podporu rodičov, ktorí nemajú ešte tridsať rokov, ale zato päť detí. Každá takáto rodina dostala 10 tisíc frankov. Pre rodinu s deviatimi deťmi bolo určených 25 tisíc frankov. Akadémia vied zverejnila správu o tom, že dostala taký veľký finančný dar, z ktorého úroky ročne sú 400 tisíc frankov. Anonymný darca si prial, aby podpory viacdetným mladým rodinám vyplácali z úrokov.
Predĺženie života a hľadanie účinných liekov proti zhubným ochoreniach boli celoživotným krédom mnohých vedcov. Na kongrese lekárov v Hamburgu prednášal prof. Klotzenburg o novom lieku proti rakovine, ktorý objavil prof. Deutchmann. Podarilo sa mu po niekoľkoročnom výskume vynájsť sérum, zamedzujúce rast rakovinových nádorov a po dlhšom čase spôsobujúce rozpadnutie nádorov. Demonštrácie na zvieratách dokázali liečivé účinky séra. I napriek tomu, že hamburské pokusy priniesli potešujúce výsledky, členovia lekárskeho spolku a účastníci kongresu sa správali zdržanlivo, odôvodňujúc to slovami: "Lekársky svet ešte počká s konečným úsudkom."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
