dostali iba v roku 1999 a boli prejavom expanzie (vtedy) stále populárnejšej série. Prvým víťazom sa stal Juan Pablo Montoya, ktorý pred nadšeným publikom zviedol nádherný priamy súboj o primát v sérii s Dariom Franchittim a zároveň vytvoril rekord vo vedení na týchto pretekoch, keď v čele odkrúžil 132 z 225 kôl. O rok neskôr sa Montoyovi ešte podarilo získať Pole position i najviac kôl vo vedení (111), ale z pretekov musel kvôli poruche odstúpiť a víťazstvo prenechať Cristianovi da Matta.
Chicagský oval, je na rozdiel od superrýchleho ovalu v Michigane, kde sa takmer vôbec neradí, pretekári majú volant stále stočený doľava a vlastne neustále jazdia na plný plyn, viac podobný klasike. Tvoria ho dve rovinky prepojené symetrickými zákrutami a pôdorysom pripomína atletickú dráhu. Pri súčasnej technike používanej v CART to znamená pravidelné podraďovanie a plný plyn, čo síce znižuje priemernú rýchlosť, ale je medzi pretekármi viac obľúbený. V kvalifikácii teda ani tento rok nepadol rekord a vzhľadom na krátkosť trate (1,6 kilometra) sa všetci pretekári vtesnali do jedinej sekundy. V piatkovom tréningu mal nepríjemnú haváriu veterán Mauricio Gugelmin, ktorému na krátky okamih (0,3 sek.) prístroje namerali neuveriteľné preťaženie 123 G!!!. Pretekárovi sa aj napriek tomu nič nestalo, začo podľa jeho slov vďačí novému ochrannému systému hlavy HANS (Head And Neck Support), ktorý pohltil celú kinetickú energiu (to je ten "golier", ktorý majú pretekári medzi prilbou a helmou).
Samotné preteky, už podľa očakávania, veľmi napínavé neboli a hneď po štarte sa do vedenia dostal poleman Tony Kanaan pred Vasserom a Castronevesom. Vedúci pretekár priebežného hodnotenia, Švéd Bräck, štartoval až z ôsmej pozície a štartom si veľmi nepolepšil. Dlhé minúty sa potom nič zásadné nedialo a prvé vzrušenie prišlo až v 47.kole, keď Švéda predbehol Castroneves. Potom ale zasa nastal relatívny pokoj, ktorý rozčerila až prvá plánovaná zastávka v boxoch (okolo 90.kola). Tá však zmenu vo vedení nepriniesla a diváci poctivo čakali čo prinesú ďalšie kolá. Napriek očakávaniu sa ale v celých pretekoch nedočkali ani jedinej havárie (ak nerátame Jourdainove ťuknutie o boxový múr, keď sa netrafil do depa!) a dve žlté fázy (112-120 a 200-210 kolo) boli len dôsledkom hodín, ktoré na trati vytočili a ustáli Gugelmin a Jourdain. Dôležitá pre vývoj pretekov bola prvá žltá fáza, ktorú polovica pilotov využila na druhú PIT, zatiaľ, čo čelo pretekov pokračovalo ďalej. To potom znamenalo, že Bräck, Zanardi (ktorý sa konečne začína prebúdzať), Castroneves a Kanaan museli tankovať za plnej prevádzky a stratili viacej času. Našťastie pre Bräckovu skupinu sa táto situácia vyrovnala v poslednej časti pretekov, keď prišla druhá žltá fáza a situácia sa vymenila. Pred záverom sa teda znova dostal do čela Bräck, za ktorým sa vďaka (iba) dvojzastávkovej stratégii zrazu ocitli Carpentier a de Ferran.
Pre Kenny Bräcka znamenalo tretie víťazstvo v tejto sezóne upevnenie prvej pozície a zvýšenie nádejí na celkový triumf. Po hektickom období, keď v priebehu siedmych týždňov piloti odjazdili šesť náročných pretekov je na programe konečne týždeň voľna a ďalšie podujatie série CART uvidíme až dvanásteho augusta na zaujímavom okruhu v Lexingtone.
Chicago (225 kôl): 1. Bräck 1:45:12,835 h(211,3 km/h), 2. Carpentier + 4,48, 3. de Ferrarn, 4. Dixon, 5. Gidley, 6. Tagliani, 7. CastroNeves, 8. Kanaan, 9. Zanardi, 10. Fernandez, 11. Takagi, 12. Tracy. Stav po dvanástich pretekoch (jedny zrušené): 1. Bräck 104 bodov, 2. Castroneves 82 b., 3. Franchitti 81, 4. M. Andretti 73, 5. de Ferran 72, 6. Dixon 69, 7. daMatta 67, 8. Tracy 53, 9. Carpentier 51, 10. Vasser 50 b.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
