postávajú pri ceste a vystavujúc sa snažia speňažiť plody svojej celodennej práce. Medzi kvantami spomínaných hubárov sme zastavili skupinku, až priveľmi zhovorčivých mládencov, ktorí nám čo-to prezradili zo zákulisia svojej letnej aktivity. "Všetci sme stredoškoláci a je to taká naša prázdninová zábava, na ktorej sa dá pomere slušne privyrobiť," povedal nám Dávid, najstarší zo skupiny chlapcov medzi ktorými sú aj dvaja jeho bratia. Podľa jeho slov sa zberaním húb zaoberajú pravidelne každý rok. "Najlepšia lokalita, na ktorú nedáme dopustiť je v Lučivnej. Dnes sme tam za zhruba dve hodiny nazbierali tri košíky hríbov, ktoré môžeme predať za približne dve tisícky," prezradil nám ďalší zo skupiny mládencov, ktorý nám dal zároveň malú lekciu z ekonomiky hubárov. "Tieto tri košíky, by sme vám predali za približne dve tisícky. Keďže sme na vašom aute videli bratislavskú "ešpézetku", trochu sme cenu nadsadili. Ale aj tak patrí naša ponuka medzi priateľnejšie. Po ceste nájdete aj takých hubárov, ktorí za jeden košík neváhajú pýtať osem stoviek," tvrdí nám náš hubár, pričom všetci jeho kolegovia konštatujú, že okrem Slovákov a Poliakov, ktorí sa v súčasnosti vyskytujú pod Tatrami najhojnejšie, sú najlepšími zákazníkmi Nemci. "Tých je dosť riedko, ale keď pri nás zastavia tak nevyjednávajú. Keby ste boli Nemci, ponúkli by sme vám naše tri košíky za dvesto mariek," tvrdia svorne všetci chlapci, pričom Dávid nám postrehy o nemeckých zákazníkoch rozmenil ešte na drobné. "S Nemcami sa nejedná. Často sa stáva, že predo mnou otvoria peňaženku a ukážu mi, aby som si vybral koľko uznám za vhodné. Niekedy si vyberiem sto mariek, inokedy dvesto. Podľa okolností a kvality húb," povedal nám Dávid, ktorý chce podľa vlastných slov použiť časť zarobených peňazí na nákup CD nosičov. Ako sme vyrozumeli z rečí ostatných chlapcov, tí by dali radšej prednosť elektronike a horským bicyklom. Ako nám však povedali ďalej, za zberom húb netreba vidieť len finančný efekt, ale napríklad aj to, že na zber treba chodiť veľmi zavčasu. Všetci preto vstávajú najneskôr o pol štvrtej ráno. Samotné zbieranie v sebe skrýva i riziká. "Napríklad v pondelok ma v lese napadol roj divých ôs, pričom odohnať ich odo mňa, mi musel pomôcť až jeden hubár, ktorý sa v tom čase nachádzal na rovnakom mieste. Riziko samozrejme predstavuje aj lesná stráž. Viem, že keď ma chytia, môže dostať pokutu až do výšky päť tisíc korún. Ale ešte ma nikto nechytil...," dodal na záver Dávid.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
