15. októbra tohto roka majú riaditelia zdravotníckych zariadení, určených do druhej etapy privatizácie, vypracovať ich základné privatizačné projekty a doručiť ich na MZ. "Až po tomto termíne a ďalšom konaní v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb., budú záujemcovia o privatizáciu vyzvaní Ministerstvom privatizácie a správy národného majetku SR o predloženie svojich privatizačných projektov. Spomínané ministerstvo ich pritom usmerní, čo majú požadované materiály obsahovať", uviedol. Keďže na zozname budúcoprivatizovaných zariadení je aj Odborný rehabilitačný ústav v Sobranciach - kúpeľoch, o ktorý podľa nášho zdroja, ktorý nechce byť menovaný, prejavujú eminentný záujem dve silné lobistické skupiny, jedna údajne napojená na tzv. "uhľobarónov" z horného Zemplína, druhá je vraj z okruhu zdravotníkov, taktiež s dosahom až do centra, zaujímalo nás, akú šancu má mesto Sobrance, ktoré sa o kúpele uchádza taktiež. Ešte vo februári tohto roka požiadalo ministerstvo zdravotníctva o bezodplatný prevod majetku ORLÚ do majetku mesta. "Tento prevod nie je možné uskutočniť podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, pretože ide o funkčné zariadenie, teda nie prebytočný majetok. Návrh komplexnej koncepcie privatizácie v zdravotníctve obsahuje totiž požiadavku, aby odborné liečebné ústavy a kúpele boli privatizované formou verejnej súťaže s uplatnením trhovej hodnoty, prípadne aj so zainteresovaním podnikateľských subjektov jednorazovou platbou. Z toho vyplýva, že v súčasnosti nie je možné previesť majetok ORLÚ do majetku mesta Sobrance", uzavrel M. Urmanič. Primátor Sobraniec Ing. Štefan Staško má na celú vec trochu iný názor. " Som presvedčený, že ministerstvo zdravotníctva mohlo, keby bolo chcelo, podľa paragrafu 4 zákona č. 278/1993 Z. z. , rozhodnúť o podielovej správe mesta nad ORLÚ. Nazdávame sa, že kúpele a mesto tvoria symbiózu a oddeľovať ich nie je veľmi dobre. Keď už sa stalo, čo sa stalo, pravdepodobne najlepším riešením by bolo vytvorenie akciovej spoločnosti, v ktorej by mesto malo svoj podiel", uvažuje. Súčasne priznáva, že mesto keby akokoľvek chcelo, nemá dosť peňazí ani na to, aby zaplatilo účtovnú hodnotu kúpeľov, ktorú vyčíslili na 4,8 milióna korún, čo je najmenej zo všetkých siedmich odborných liečebných ústavov v SR, ktoré boli zaradené do druhej etapy privatizácie. Dnes nie je možné ani odhadnúť, aká bude trhová cena kúpeľov. Podľa vyjadrenia ministra zdravotníctva po júnovom zasadaní vlády, na ktorom bol schválený návrh druhej etapy, trhová cena môže byť v mnohých prípadoch aj nižšia ako účtovná. Niektoré budovy budúcoprivatizovaných zdravotníckych zriadení sú údajne v takom stave, že ich MZ nevie odovzdať záujemcom ani zadarmo. Obyvatelia okresu Sobrance dúfajú, že to nebude prípad týchto kúpeľov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
