vyčíslením. Najbližší kontrolný deň máme prvý septembrový týždeň a dovtedy by sme chceli tieto veci uviesť na pravú mieru a samozrejme, aj ich zverejniť. Zatiaľ môžem prezradiť len toľko, že sa tam črtajú dve alternatívne riešenia, ktoré by boli z pamiatkarskeho hľadiska prípustné, ale cenovo pravdepodobne dosť rozdielne. Obidve sú akceptovateľné, ale uvidíme, ktorú z nich budeme realizovať," uviedol vedúci Oblastného reštaurátorského ateliéru v Levoči Ing. Ivan Tkáč o momentálne prebiehajúcich aj pripravovaných aktivitách ohľadne rekonštrukcie veže jednej z najdominantnejších historických pamiatok Slovenska. Zrejme pravdepodobnejšou cestou bude podľa jeho slov lacnejší variant, ten by mal však kvalitou bez pochýb zodpovedať požadovaným kritériám. "Už dnes môžem povedať, že je doslova o päť minút dvanásť, pretože veža je vo viac ako havarijnom stave a nechcem domyslieť dôsledky, ku ktorým by mohlo dôjsť v prípade, že by sa k prácam nepristúpilo už teraz," skonštatoval I. Tkáč. Ako vraví, žiaden čas na zbytočné kombinácie a premýšľanie nie je. Je čas konať a reštaurátori to veľmi dobre vedia. V opačnom prípade by tejto pamiatke, ale pravdepodobne aj obyvateľom mesta hrozilo veľké riziko - kamenná hmota, ktorá je dnes vo vysokom štádiu rozpadu, by mohla začať padať z veže a ohroziť ľudí. " V súčasnosti je ukončený reštaurátorský prieskum a momentálne sa realizujú na veži grafické zamerania a príprava na sadrové odliatky pre realizáciu kamenných prvkov," uviedol I. Tkáč. Veža kostola bola poslednýkrát opravovaná po ničivom požiari, ktorý kostol zachvátil v dvadsiatych rokoch minulého storočia, potom zhruba v 40. až 50. rokoch. Ako dodáva reštaurátor Radim Čech, vzhľadom na absenciu bližších údajov to nie je možné určiť presne. "Aj keď záznamy o oprave existujú, nie je tam presne špecifikované, o aké prvky šlo. Zreteľne viditeľných je niekoľko úprav cementovou maltou, ku ktorým tam po požiari došlo. Známe je rozsiahle poškodenie kostola - zhorela strecha a časť veže sa vyvalila," vysvetlil R. Čech. Do konca roka by mali byť známe pravdepodobne aj zámery, viažuce sa na využitie interiéru veže a možný výstup na ňu v rámci rozvoja cestovného ruchu. Ako hovorí I. Tkáč, reštaurátorov počas prieskumu neprekvapilo nič, s čím by reálne nepočítali. Havarijný a teda skutočný stav prekvapil podľa jeho slov skôr radných, ktorí spočiatku neverili. "Potvrdilo sa len to, čo sme predpokladali - že stav kamennej hmoty veže je vskutku havarijný. Je iné, keď sa na vežu pozeráte z chodníka a zblízka. Faktom je, že sa tu vlastne ani nedá hovoriť o reštaurátorských prácach, ale skôr o rekonštrukčných. Takže budú to rekonštrukčné práce, spojené s reštaurátorskými," dodal I. Tkáč.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
