pastieri, ovčiari rusínskeho pôvodu. Hlavným zdrojom obživy Uličanov bola odjakživa pôda, urodili sa však len zemiaky - trompaki, kapusta, pohanka, či fazuľa. Muži z tejto oblasti hľadali často obživu za veľkou mlákou, tí čo ostali doma pracovali v hore, avšak na zárobky, najčastejšie za pšenicu na múku, chodili aj ženy. Nežilo sa teda ľahko a chlebom Uličanov boli zemiaky. Kým v iných oblastiach Slovenska nesmel nikdy na stole chýbať chlieb, tu boli základom trompaki. Jedli sa v prívarkoch, polievkach, k starému syru, používali sa do plniek pirohov i holubkov, alebo sa jedávali iba tak varené v lupe s mliekom i bez neho.
Dôležitým doplnkom obživy boli i lesné plodiny. Uličská dolina je celá obkolesená vencom hôr, v ktorých rastie, okrem iného, aj obrovské množstvo hríbov. Na huby najčastejšie chodievali ženy a deti a tiež chlapi, ktorí pracovali v lese - drevorubači a pastieri. Zbieralo sa asi tak 20 až 30 druhov húb a v domácnostiach sa využívali aj tie jedovaté. Klobúky muchotrávok namočené v mlieku alebo posypané cukrom boli prostriedkom na trávenie hmyzu.
V ľudových pranostikách sa traduje, že najviac húb rastie od 29. júna (Peter a Pavol huby sejú) a za najvhodnejší čas zberu sa až dodnes považuje ráno. Kedysi ľudia zbierali huby do plátených kapsičiek, napichovali ich aj na paličky, alebo ich zbierali, tak ako my dnes, do košov. Hubári boli na svoje úlovky pyšní a svoje čarovné miesta, plné húb, pred ostatnými starostlivo tajili. Húb však bolo dosť a tak si každý prišiel na svoje. Okrem toho, že sa zbierali pre vlastnú potrebu, boli často aj zdrojom príjmov. Predávali sa na trhoch alebo priekupníkom, aj keď takýto predaj bol rozšírený najmä v oblasti Javoriny, na Spiši, či na Liptove. Tu pomocou špeciálne vycvičených psov zbierali hľuzovky, ktoré patrili k vychýreným lahôdkam meštianskej kuchyne. V Uliči huby pridávali do polievok, robili ich s vajcom, pekávali na ražni, alebo nakrájané na horúcej platni sporáka a tak, ako všade inde, pridávali ich do kapustnice.
Na zimu si ich odkladali sušené a pokrmy z týchto darov lesa boli aj súčasťou sviatočného vianočného stola. Recepty z Uliča, tak ako ich varievali staré mamy a ich mamy, sú nielen dobré, ale aj lacné a podľa dnešných merítok aj racionálne. Ak sa rozhodnete vyskúšať ich, určite nám dáte za pravdu.
KOZARE
250 g sušených húb, pol kila kyslej kapusty, cibuľa, hladká múka, masť, červená mletá paprika, čierne mleté korenie, soľ, zemiaky.
Postup: Cez noc namočené sušené huby pomelieme na mäsovom mlynčeku. Kyslú kapustu tiež pomelieme, premiešame s hubami a dáme variť. Keď je zmes mäkká, urobíme zápražku. Cibuľu pokrájame na drobno, opražíme ju na rozohriatej masti, pridáme múku a červenú mletú papriku. Zmes zahustíme tak, aby bola hustejšia. Dochutíme soľou a čiernym mletým korením. Kozare podávame so zemiakmi uvarenými v šupke.
TROMPAČANÉ HOLUBKY
Kapustové listy, 1/2 kg zemiakov, 1 veľká cibuľa, čierne mleté korenie, soľ.
Postup: Kapustové listy necháme spariť vo vriacej vode. Vyberieme ich a necháme vychladnúť. Plníme ich zemiakovou plnkou. Zemiaky očistíme a na jemno nastrúhame. Nadrobno nakrájanú cibuľku speníme na masti, pridáme postrúhané zemiaky, soľ a čierne mleté korenie a zmes popražíme. Kapustné listy plníme pripravenou plnkou, zvinieme do zvitkov. Na dno hrnca uložíme celé kapustné listy, na ne pripravené zvitky a celé zalejeme vriacou vodou. Varíme, ale tak, aby zvitky neplávali, musia byť zaťažené. Holubky podávame s opraženou údenou slaninou a kyslou smotanou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
