Predovšetkým sú to rôzne plesne, roztoče, ale aj radon, ktorý sa stal v posledných rokoch ostro sledovaným problémom. Aj keď sa v mnohých prípadoch vzniku týchto škodlivín neubránime, môžeme ich minimalizovať. Záleží iba a nás, aký k tomuto problému zaujmeme postoj.
Pokiaľ ide o problém pliesní, tak je nutné sa zamerať na stavebnú stránku, ktorá by mala dobre voliteľnými izoláciami vylúčiť ich vznik. V tom prípade je vždy nutné venovať zvláštnu pozornosť všetkým detailom, pretože predovšetkým tie vedú ku vzniku pliesní v miestach, kam nie je vidieť, a tak dýchame ich spóry, hoci o nich ani nevieme.
Blahodárne v bytoch pôsobia vápenné štukové omietky s následným vybielením vápnom, pretože vápno má dvojnásobnú ochrannú funkciu. Pôsobí ako dezinfekcia a tiež absorbuje zo vzduchu oxidy síry, ktoré premieňa chemickou reakciu na neškodné látky.
Ďalším problémom, a to skutočne každej domácnosti, sú roztoče. Aj keď si myslíme, že náš problém to určite nieje, pretože práve my často upratujeme, tak sa mýlime. Pokiaľ sa u nás občas tvorí prach chuchvalce vlákien, svedčí to o tom, že roztoče sú aj našim problémom. Dá sa proti nim brániť častým utieraním prachu, pokiaľ možno aj s dezinfekčným prostriedkom. Preto aby malo naše utieranie prachu zmysel, je dôležité dostať sa do všetkých kútov a medzierok. Z toho dôvodu je lepšie voliť pre zariadenie svojho bytu nábytok na nožičkách. Tiež je vhodné mať v byte čo najmenej kobercov. Ďalším spôsobom je dezinfikácia ultrafialovým žiarením (slnko alebo horské slnko). Rovnako nám môže pomôcť v boji proti roztočom centrálny vysávač, umiestnený napríklad v garáži, ktorý prefiltrovaný vzduch zbavený väčšiny mechanických častí vyfukuje mimo byt.
Posledne menovanou škodlivinou je radon. Jeho výskyt sa počas niekoľkých rokov značne rozšíril, a tak sa stalo u novostavieb povinnosťou posudzovanie jeho množstva. Zvýšená koncentrácia radonu a jeho dcérskych produktov predstavuje rizikový faktor pre možnosť poškodenia zdravia do budúcnosti, predovšetkým je to riziko vzniku rakoviny pľúc. Pre zistenie výšky výskytu radonu sa preto vykonáva meranie. Toto meranie je ďaleko zložitejšie, než meranie prírodnej rádioaktivity, pretože jeho koncentrácia vo vzduchu je ovplyvnená mnohými činiteľmi. Stačí obytnú miestnosť vyvetrať a koncentrácia radonu sa z pôvodnej hodnoty značne zníži.
Ku zmenám jeho koncentrácie dochádza aj cez deň, v závislosti na teplotných zmenách vonku a vo vnútri objektu. Najvyšší prísun radonu je následkom podtlaku vzniknutom rozdielom teplôt v noci. Cez deň je tento prísun nižší. Ďalej má na jeho koncentráciu vplyv aj ročné obdobie. V lete je jeho koncentrácia nižšia než v zime. Nezanedbateľný vplyv na jeho výskyt majú aj meteorologické podmienky. Pri tlakovej výši koncentrácia radonu klesá, pri tlakovej níži zas rastie.
Z uvedených dôvodov sa meranie radonu vykonáva dlhodobo. Je tiež zrejmé, že koncentráciu môžeme znížiť častým vetraním.
Určite by sme nemali škodliviny v byte podceňovať a mali by sme sa snažiť o čo najväčšiu minimalizáciu ich výskytu. Ide predsa o naše zdravie.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
