nepoškodzuje. Rastie v korunách ihličnatých a listnatých stromov. Podľa hostiteľských rastlín sa rozlišujú tri poddruhy. Z nevetveného kmeňa vyrastajú pravidelné vetvičky, ktoré sa veľmi ľahko lámu. Pri pohľade z diaľky vyzerá imelo ako zelená guľa s priemerom asi jeden meter. Listy imela sú celokrajné, neopadavé a kožovité. Imelo kvitne nenápadne, kvety sú drobné, jednopohlavné. Samčie intenzívne voňajú. Plodom je biela nepravá bobuľa, ktorá po rozomletí silne lepí. Imelo rozširujú predovšetkým drozdovité vtáky. Semená, ktoré prešli zažívacím traktom klíčia skôr.
Kde ho nájdete: Imelo biele rastie prakticky v celej Európe, ostrovčekovite tiež v miernom páse Ázie.
K čomu sa používalo predtým: Imelo užívali ľudia pri obradoch, mágii aj k liečenie od najstarších dôb. Gálovia ho zbieralo v noci pred splnom na začiatku roka, ktorý pripadol na náš november. Kňaz najprv priviedol ku stromu s imelom dva za nohy zviazané býky. Tie obetoval a imelo odsekol zlatým kosákom. V stredoveku sa imelo používalo ako protijed, proti urieknutiu a uhranutiu duchmi z podsvetia, ale tiež ako liek na ženskú neplodnosť. V starovekom Ríme sa imelo užívalo pri Saturnáliách.
V kresťanskej tradícii je niekedy liečivá moc imela porovnávaná s mocou Krista uzdravovať chorých. Imelo od nepamäti bolo symbolom života a ochranným talizmanom. Ľudia predtým verili, že udržuje zväzky medzi ľuďmi, pretože aj bobule imela pevne lepia k sebe. Dodnes vešiame imelo na Štedrý deň na dvere alebo nad slávnostnú tabuľu pre požehnanie a ako prísľub šťastia do domu.
Používanie imela ako liečivej rastliny nevymizlo ani v stredoveku. Bolo liekom proti zimnici, žltačke, preháňaniu, suchotinám a padúcnici. Hovorí sa, že napr. hruškové imelo uľahčuje počatie aj pôrod, imelo z hlohu a jablone sa dávalo deťom do kolísky ako ochrana pred zlými duchmi a strašidelným vidinám.
V Anglicku a Francúzsku slúžilo imelo v 18. storočí ako diuretikum, antispazmodikum a kardiakum. O návrat imela do modernej fytoterapie sa zaslúžil predovšetkým Gaulthiers, ktorý v roku 1907 preukázal vplyv imela na zníženie krvného tlaku a dr. Kaelin, ktorý používal výťažo z imela pri neoperovateľných karcinómoch. U nás sa v 30-tych rokoch 20. storočia používal čaj z imela k náprave narušeného krvného obehu, z zaháňaniu kŕčov a kašľa. Plody sa používali pre deti proti hlístam.
Zber: Oficiálnu drogu tvorí vňať imela, teda konce olistených a kvitnúcich stoniek, ktoré by nemali byť hrubšie než 5 mm. Imelo zbierame v zimných mesiacoch. Droga má charakteristický pach a horkú chuť.
Obsahové látky: Obsahové látky imela sú stále predmetom výskumu. Imelo obsahuje cholin, acetylcholin, histamin, ďalej viskotoxin, alkoholy, vo vodnom extrakte i kardiostaticky účinnú bielkovinovú zložku histonového charakteru, kyselinu oleanolovú a aminomaslovú, saponiny a flavonidy.
Použitie: Imelo sa užíva vo forme macerátu (pre jednotlivú dávku 1 g drogy, denná dávka 5 g) alebo záparu (1 kávová lyžička drogy na šálku, 2 až 3 šálky denne). Účinné látky sa totiž varom čiastočne rozkladajú. Dávky sa nemajú zvyšovať. Drogu si neordinujeme sami, imelo užívame iba pod lekárskym dohľadom.
Toxicita a vedľajšie účinky: Pri prekročení terapeutických dávok môže mať droga vedľajšie škodlivé účinky, predovšetkým kvôli obsahu viskotoxínu.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
