závesov, kvetinových truhlíkov, misiek a pod. Pochádza zo subtropického mierneho pásma Afriky a Európy. Nenáročný a stálozelený brečtan je pestovaný v niekoľkých odrodách, ktoré sa líšia farbou a tvarom listov. Najčastejšie sa pestujú tieto odrody: Hedera helix ´Sagittifolia´ Má drobnejšie pretiahnutejšie listy. Hedera helix ´Glazier´ Má menšie listy so svetlým okrajom. Hedera helix ´Gloire de Marengo´ Má veľké, bieložlté škvrnité listy. Vzrastom je mohutnejší.
Nároky:
Teplota: Zelenolisté druhy sú viac odolnejšie na nižšiu teplotu. Pestrofarebne sfarbené druhy sú náročnejšie na teplotu aj svetlo. Bežná teplota na pestovanie sa pohybuje medzi 18 22 °C, podľa odrôd. Zelenolistým druhom sa znižuje teplota v zime.
Svetlo: Opäť zelenolisté druhy vyžadujú tienistejšie prostredie, naopak pestrolisté svetlé stanovisko.
Zálievka a výživa: Rovnomerná mierna zálievka. Občas umyjeme listy. v zimnom období sa zálievka znižuje.
Substrát: Ílovito-rašelinový substrát alebo stredne ťažká zemina.
Množenie: Vegetatívne množenie vrcholovými alebo stonkovými odrezkami. Niektoré pestrolisté druhy zle zakoreňujú. Môže sa množiť po celý rok. Zakorenené odrezky vysádzame do kvetináčov po 3 4 kusoch.
Pestovanie: Brečtan je možno vrúbľovať na podnož fatshederu, z ktorého vytvoríme kmeň. Pri vrúbľovaní je lepšie vrúbeľ zakryť igelitovým vrecúškom pre lepšie prijatie. Vznikne nám pekná, dekoratívna, previsnutá rastlina na kmeni.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
