Gurovičovi, ktorý toto tradičné remeslo zdedil po svojom otcovi. "Ovce som začal pásť niekedy v dvanástich rokoch. V "dvadsaťštvorke" som si ale urobil pauzu a k bačovaniu som sa vrátil až pred zhruba dvoma rokmi. Medzi tým som robil u nás na družstve, ale akosi sa mi to už zunovalo...," povedal nám večne vysmiaty bača Alojz Gurovič. Podobne veselo nás o svojej ceste k bačovaniu oboznámil aj jeho pomocník Jozef Smoleňák. Ako sám dodal, pred pár rokmi sa mu spolu s bratom "podarilo" fyzicky napadnúť zootechnika poľnohospodárskeho družstva, kde dovtedy pôsobil ako pastier kráv. Jeho cesta potom logicky viedla na úrad práce a odtiaľ na salaš Alojza Guroviča. Ten má na ňom v súčasnosti 147 vlastných oviec a spolu s tými, ktoré priberá len na sezónu sa ich v jeho košiari tlačí vyše 220. "Je okolo nich dosť roboty," tvrdí J. Smoleňák. Deň na salaši preto začína okolo štvrtej hodiny ráno, kedy jeho osadenstvo začína s prvým dojením svojich ovečiek. "Za hodinku sme hotoví. Potom ich vyženieme na pašu a okolo obeda ich znova privedieme do košiara, kde nasleduje druhé - obedňajšie dojenie. No a rovnaký režim nasleduje poobede. Najprv paša a potom večerné dojenie. Celkovo od našich ovečiek dostaneme denne približne 75 litrov mlieka, z ktorého robíme pravý ovčí syr," opísal na svoj deň J. Smoleňák, pričom dodal, že hlavne s posledne menovanou činnosťou im výrazne pomáha ich ženské osadenie salaša, ktoré tvorí bačova dcéra a jej sesternica. Obe dievčatá sú ešte školopovinné a takúto brigádu celkom vítajú. Na salaši im smutno nie je, veď jeho každodennými hosťami sú domáci turisti i návštevníci z Poľska. "Najväčšie zážitky máme s Čechmi. U nich bačov nepoznajú a preto sme pre nich exotika. Pri ich návštevách asi vznikajú bačovské vtipy, ktoré mám celkom rád," povedal nám veselo Alojz Gurovič, počas strihania oviec, ktoré si načasoval práve na súčasné najhorúcejšie dni. "Žiaľ časy, keď predaj ovčej vlny prinášal väčší finančný efekt, sú dávno preč. Niekedy sa kilo tejto suroviny predávalo za 150 až 180 korún. Dnes táto cena klesla na desatinu. Naša vláda už podražela všetko, len ovčia vlna zlacnela," zafilozofoval si šéfbača Alojz, pri strihaní svojich ovečiek, o ktorých tvrdí, že ich všetky rozozná. Podľa neho má totiž každá z nich niečo svojské, podľa čoho dostávajú svoje mená. "Jedna je Popka, druhá je Bábika, iná sa volá Čierna bodka. Ale keď nepočúvajú, tak všetky volám jedným menom, ale ani nechcite, aby som vám ho povedal, lebo by sa to aj tak nedalo uverejniť" skonštatoval s humorom na záver Alojz Gurovič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
