a obcí Slovenska (ZMOS), Únie miest Slovenska (ÚMS) a Grémia tretieho sektora (G3S), aby bol zákon zásadne prepracovaný v súlade s koncepciou reformy verejnej správy bývalého vládneho splnomocnenca Viktora Nižňanského. Ministerstvo vnútra, ktoré je predkladateľom zákona, musí tak v spolupráci s jednotlivými rezortmi urobiť do 30. augusta. Po včerajšom rokovaní rady o tom informoval štátny tajomník ministerstva vnútra Ivan Budiak.
V praxi to znamená, že návrh zákona môže byť predmetom rokovania NR SR až v októbri. ZMOS sa chce preto v najbližšom čase stretnúť s predsedom parlamentu Jozefom Migašom a požiadať ho o mimoriadne zvolanie schôdze zákonodarného zboru ešte v priebehu septembra. "Kandidáti na poslancov a predsedov VÚC by mali byť včas oboznámení s obsahom kompetenčného zákona, aby vedeli, do čoho idú," povedal po rokovaní rady predseda ZMOS Michal Sýkora.
O posunutie termínu vypísania regionálnych volieb však združenie predsedu NR SR požiadať nemieni. Migaš avizoval, že tak urobí okolo 24. augusta. Prvé kolo volieb do VÚC by sa v takom prípade uskutočnilo 24. novembra. ZMOS má výhrady najmä k absencii finančných dopadov zákona na štátny rozpočet, rozpočty obcí a samosprávnych krajov, problémom je aj nejasné zadefinovanie originálnych a prenesených kompetencií. Združenie poburuje aj prístup rezortov vnútra, zdravotníctva, výstavby a regionálneho rozvoja, hospodárstva a pôdohospodárstva, ktoré neodovzdali žiadne kompetencie na samosprávu. Združenie je kritické aj k rozsahu financií, ktoré majú prejsť na mestá a obce spolu s kompetenciami, pričom upozorňuje, že zo strany ministerstva financií "číha" pasca v podobe prenosu kompetencií bez financií.
Podľa ÚMS je návrh kompetenčného zákona ukážkou neochoty štátnej správy odovzdať svoje kompetencie na miestnu samosprávu a VÚC. G3S namieta najmä paragrafy, týkajúce sa prenosu kompetencií v sociálnej oblasti. Hovorkyňa grémia Helena Woleková poukazuje predovšetkým na nerešpektovanie základného princípu subsidiarity a ignorovanie princípu originálnosti kompetencií, ktoré majú spravovať samosprávy. Návrh zákona podrobili ostrej kritike aj niektoré politické subjekty. Občianske konzervatívne spoločenstvo (OKS) vyzvalo vládu, aby stiahla tento "čisto formalistický" návrh zákona a predložila do parlamentu takú právnu normu, ktorá bude zodpovedať princípom decentralizácie verejnej správy. S vládnou predlohou zákona nie sú spokojné ani KDH a SMK, chýba im predovšetkým širšie zadefinovanie originálnych kompetencií, ktoré má v budúcnosti spravovať samospráva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
