Košiciach. My traja sme mali jednu izbu a v druhej žila Lacova sestra s druhom. Nepamätám si už presne, ale bolo to asi deň pred podporou, myslím, že 19. januára lanského roka, keď k nám prišiel na návštevu môj otec. Bol chorý na priedušky, mal astmu. Necítil sa dobre, preto si šiel ľahnúť. Po nejakom čase prišiel za Lacom, sťažoval sa, že sa mu zle dýcha a chcel, aby mu dal liek. On je tiež astmatik a tak mu ho dal. Večer sme sa s Lacom pohádali, odišla som z bytu… On tam zostal popíjať s Julom M., ktorý má prezývku Bimbo a s malým Patrikom, ktorý sa pri nich hral," opísala kritický večer Eva C.
Keď sa vrátila domov, našla svokra ležať. Nehýbal sa, nehovoril, videla, že je zbitý… "Laco tvrdil, že dvakrát spadol z postele a doudieral sa pritom, ale Patrik mi povedal, že videl, ako otec zbil deda palicou a tak som zavolala sanitku, "dodala svedkyňa. Jozef C. skončil na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny FN L. Pasteura v Košiciach. Priviezli ho tam v bezvedomí, s početnými poraneniami kože, podkožia a mäkkých tkanív hlavy, trupu a končatín, s metabolickým rozvratom vnútorného prostredia a poškodením mozgu v dôsledku nedostatku kyslíka. A to na tretí deň po tom, ako bol zranený... Podľa znalkyne zo súdneho lekárstva, uvedené zranenia neboli smrteľné, aspoň nie pre zdravého človeka. A to Jozef C., ktorý sa dlhší čas liečil na prieduškovú astmu, nebol. Po desiatom dni jeho pobytu v nemocnici, sa k tejto chorobe a zraneniam pridružil zápal pľúc a zomrel…
Zo záverov znalcov súdneho lekárstva vyplynulo, že Jozef C. bol zbitý počas astmatického záchvatu a bolestivé poranenia, ktoré utrpel, len prispeli k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Tri tržnozmliaždené rany vo vlasatej časti hlavy a krvná podliatina na bruchu, svedčia o tom, že zraňujúcim predmetom bola s najväčšou pravdepodobnosťou plastová lišta. Charakter a najmä početnosť ďalších poranení sú zas svedectvom toho, že si ich Jozef C. nespôsobil len opakovanými pádmi z postele, ale násilným konaním druhej osoby…
Ide o Košičana Ladislava B., ktorý sa pred senátom Okresného súdu Košice I zodpovedal z trestného činu ublíženia na zdraví s následkom smrti. Ten však trval na tom, že pod zranenia, ktoré utrpel jeho svokor, sa podpísalo práve padanie dnes už nebohého Jozefa z postele…"V ten deň som dosť vypil, ale pamätám si, že svokor spadol na zem aspoň trikrát. Raz na bedničky od piva, na ktorých boli dosky, ale aj do uličky medzi posteľou a kredencom, na ktorom neboli dvierka. Mohli na neho popadať hrnce. Nevidel som, ako spadol, ale keď som ho šiel dvíhať, hrnce boli na zemi… Nie je pravda, že som ho zbil," bránil sa obžalovaný.
Očitým svedkom incidentu, bol však i jeho nevlastný, 7-ročný syn Patrik. Chlapček, ktorý veľmi intenzívne prežíval skutočnosť, že otčim jeho dedovi nielen ´britko´ nadáva, ale ho aj bije. "Ležal som na svojej posteli a dedo ležal na svojej. Otec na neho veľmi kričal, potom zobral zo záclony plastovú palicu a začal ho ňou biť po hlave, aj po rukách a pritom odtrhol žiarovku…Bol tam vtedy aj Bimbo, sedel na posteli a pozeral… Dedo kričal ´Nebi ma! Nebi ma!´ Potom spadol z postele na zem a po kolenách sa ťahal ku chladničke. Utieral si tvár, plakal a aj ja som plakal… Potom si dedo ľahol rovno na zem a prikryl sa paplónom…" opísal dianie v byte Patrik. Maloletého chlapca, ktorý ešte nechodí do školy, vyšetrili nezávisle na sebe dve znalkyne z odvetvia psychológie. Obidve zistili, že Patrik je hravé, zakríknuté dieťa, zvyknuté poslúchať. Na svojich blízkych bol veľmi silne citovo naviazaný a je nepravdepodobné, že by si to, čo vypovedal, vymyslel… Znalkyne dospeli k záveru, že jeho výpoveď je vierohodná.
Pred senát predstúpil včera aj "Bimbo", teda Július M. "Laciho poznám asi 10 - 15 rokov. Navštevoval som ho a bol som u neho aj v ten deň…Chvíľu som posedel a potom som odskočil na železničnú stanicu, kde som kúpil pol litra vodky. Keď som sa vrátil, videl som, že na chodbe leží otec jeho družky. Bola tam tma, nevšimol som si, či je zranený… Šiel som do izby, kde sme s Lacom rozprávali a pili. Bol pri nás aj malý Patrik. Neskôr prišla Lacova sestra, dala si s nami pohárik a odišla…" vypovedal svedok. Dodal, že keď si vypije, má občas okno, preto neviem povedať, či si pamätá všetko, čo sa dialo…"Viem však, že Laci vystrájal ako blázon. Bol strašne nahnevaný najmä kvôli tomu, že mu odišla družka…Behal hore-dole, kričal, trepal s riadmi. Domyslel som si to podľa hluku, ako padali… Počul som ho, ako na chodbe kričí na svokra. Ozýval sa odtiaľ krik, buchot. Bil a trepal ho asi 10 minút…" potvrdil výpoveď z prípravného konania, Július M.
O tom, že keď si Ladislav B. poriadne vypije, v konfliktných situáciách sa správa agresívne, vedia nielen jeho príbuzní, ale napríklad i policajti. Na jedného sa zaháňal sekerou a tak kvôli útoku na verejného činiteľa, schytal tri roky basy. Odsedel si polovicu a bol podmienečne prepustený na slobodu. Skôr, ako mu vypršala skúšobná doba, sa však dopustil ublíženia na zdraví s následkom smrti. O jeho vine nemal súd žiadne pochybnosti. Svedčia o nej nielen výpovede maloletého Patrika a "Bimba", ale aj závery súdnych znalcov, ktorí konštatovali, že časť poranení na hlave a tele Jozefa C., spôsobili údery pravdepodobne plastovou lištou…Za uvedený skutok, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť zvyšuje skutočnosť, že sa ho Ladislav B. dopustil na príbuznom, mu súd vymeral 5 a pol roka a pre výkon trestu ho zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Ide o trest v strede trestnej sadzby ( pohybuje sa v rozpätí 5 - 10 rokov), do ktorého je premietnutý aj zvyšok trestu, v rámci ktorého bol podmienečene prepustený na slobodu. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
