diela Antona Ihnáta in memoriam, ktorý ešte za svojho života zorganizoval tri oficiálne prezentácie svojich prác a sporadické výstavky v uliciach Košíc.
Školou mu bola vlastná skúsenosť. Ako laik inšpirovaný van Goghom sa Anton Ihnát (1951-1997) vo výtvarnom umení zdokonaľoval cez počiatočné napodobňovanie, krajinomaľbu, až sa postupne prepracoval k jemu vlastnej originalite, ktorej hnacím motorom bola intuícia. Excentrického Vincenta van Gogha nasleduje v maľovaní nielen impulzívnosťou a spontánnym cítením, ale nechtiac i krátkosťou života a tvorby. Sám maliar vnímal svoju tvrobu ako návrat k tradičnej moderne, rád experimentoval.
V obrazoch sú vtlačené odtlačky rúk, vpísané literárne texty, alebo sú poskladané z potrhaného farebného plátna. Bohužiaľ, dielo Antona Ihnáta zostalo len naznačené a možno len predpokladať kam by sa ďalej uberalo. Načakaný úder choroby mu nedovolil dokončiť započaté. Umrel vo veku nedožitých 46 rokov. Z pozostalosti môžeme približne 20-25 olejomalieb, zväčša stredného a väčšieho formátu, pokladať za jeho vrcholné. Nenávratne stratený zostáva cyklus asi 30 študijných kresieb a náčrtov pre pripravované obrazy, ktorý vznikol počas autorovho pokusu o arteterapiu na Psychiatrickej klinike v Košiciach.
Napriek zlomkovitosti poznačenej hľadaním, pôsobia olejomaľby A. Ihnáta nanajvýš uceleným dojmom, silným, miestami až expresívnym výrazom. Dominuje v nich kruh, zachytávanie ľudských osudov, hĺbavé nálady. Nepokojne vibrujúce čiary, do seba sa stáčajúce obrysy farebných plôch, predstavujú výstižnú charakteristiku jeho maliarskeho rukopisu. V jemnej spletitosti formy tu bez obáv a vytrvalo sníva svoj pokojný sen na klaviatúre lietajúci anjel, jednonohá tanečnica, unavený harlekýn a pomätený, dolu hlavou visiaci hráč, symbol tak trochu aj nášho, neraz zle usporiadaného života. Výstava, ktorú na počesť maliarovho nedožitého jubilea 50 rokov usporiadal Štefan Lazorišák, potrvá do konca augusta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
