mu aj koníčkom: "Pôvodne som informatikom. Študoval som v Prahe na ČVUT. Myslím si, že mám to šťastie, že počas celého života sa mi podarilo skĺbiť koníček so zamestnaním. Pracoval som totiž ako počítačový informatik v rôznych firmách. Odkedy som však vo funkciu primátora, môžem povedať, že i verejná správa sa mi stala záľubou. Je to taká práca, že človek nemá pracovnú dobu a musí robiť všetko to, čo si myslí, že je pre ľudí najsprávnejšie."

Podľa jeho slov už v samospráve veľa preskákal a pozná rôzne ňuansi tejto práce. Spomeňme len, že je členom predsedníctva ZMOS-u a šéfom sekcie informatiky. "Zaoberám sa reformou verejnej správy, ktorá naplní človeka najmä v týchto časoch." Vďaka náročnosti práce, Š. Zachariáš veľmi využíva svoje auto Škoda Octavia. "Skoro každý týždeň cestujem do Bratislavy a už mám za ten viac ako rok a pol, najazdených 150 tisíc kilometrov. Jednoducho je treba ísť za vecami, je treba sa hnať."

Rodina si primátora veľmi neužije, ale vraj si už zvykla a s danou situáciou sa už zmierila.

Veľmi rád sa však pochváli svojimi úspešnými deťmi: "Som šťastne ženatý a mám dve deti. Dcéru a syna. Dcéra študuje na ekonomickej univerzite v Kráľovskom Chlmci a syn tento rok maturoval na maďarskej priemyslovke v Košiciach a taktiež ho prijali na diaľkové štúdium Právnickej fakulty v Košiciach. Čo môžem dodať, moje deti mi robia radosť. Priznám sa, mal som aj výčitky svedomia, pretože za tých desať rokov, čo som vo funkcii, som rodinu zanedbával."

Podľa jeho slov, má rád prírodu aj tu záhradkársku, keďže pri dome majú veľkú záhradu. "Strašne závidím tým, čo majú na to čas. Ja, žiaľ, nie. Preto som veľmi vďačný svojej manželke, že sa dokáže sama o všetko postarať. Záhradkárenie mi síce veľmi nechýba, skôr iné veci. Odreagujem sa najlepšie za volantom. Ale jedným z mojich ďalších koníčkov je fotenie. Fotím všetko a rád. Som len nadšeným amatérom."

Primátor je chlap impozantnej postavy. Hovoriť o jeho vzťahu k jedlu, je teda vďačnou témou.

"Už kto sa na mňa pozrie, určite hneď vidí, že rád mám všetko. Nie som prieberčivý. Nemám špecialitky, ktoré by som zvlášť obľuboval. Na druhej strane, aj veľmi rád varím a doma tvrdia, že dobre. Keď máme čas, tak večer cez víkend si v záhrade opekáme slaninu alebo grilujeme. Je to zábava. Pozvem si priateľov a porozprávame sa. Napríklad, veľmi rád varím typicky slovenské jedlo bryndzové halušky." A práve k tomuto slovenskému národnému jedlu, sa viaže jeho veľmi milá spomienka ešte zo študentských čias. "Bola to asi moja najväčšia mimoškolská akcia na vysokej škole. Pre svojich priateľov, kolegov študentov som varil bryndzové halušky z piatich kíl zemiakov. Nakoniec sa z nich dobre najedol, skoro celý internát. Nadrel som sa pri nich. Ešte neboli roboty, tak som ich nastrúhal ručne. Všetko bola ručná práca."

Na záver sme sa dotkli aj dovolenkovej témy. "Dva roky po sebe sme boli v Chorvátsku, na ostrove Hvar. Veľmi som bol spokojný. Tento rok sa však nechystáme nikde, lebo chcem urobiť prestavbu strechy," s úsmevom dodal Štefan Zachariáš.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.