organizuje Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Košiciach pod vedením Boženy Tomášovej a Júliusa Bereša. Archeológovia už odkryli sedem mohýl, pričom natrafili na výnimočnú vnútornú drevenú konštrukciu, aká bola na území východného Slovenska zachytená prvýkrát. „Analogické sú nálezy v Malopoľsku, ktoré upozorňujú na budovanie drevených hrobových konštrukcií," povedala nám Božena Tomášová a dodala, že Poliaci predpokladajú, že tieto drevené konštrukcie v pohrebiskách slúžili ako akési „domčeky pre duše".
Mohylník na Cemjate, kde bolo kedysi úbočie a dnes sa tam nachádza les, patrí do predkresťanského obdobia, čo bolo zistené pri spustení revízneho výskumu ešte v roku 1998. Už predtým, začiatkom sedemdesiatych rokov bol mohylník zaevidovaný v súpise kultúrnych pamiatok.
„V roku 1958 sa prvýkrát skúmala jedna z osemnástich existujúcich mohýl pracovníkmi vtedajšieho Archeologického ústavu a vzhľadom na to, že obsahovala veľmi málo nálezov príznačných pre datovanie, bola nesprávne datovaná do neskorej doby kamennej - eneolitu. Obdobné nálezy eneolitických mohýl sa totiž nachádzajú v bezprostrednom okolí Prešova, napríklad v Kanaši. V odbornej literatúre sú priraďované ku kultúrne takzvaných východoslovenských mohýl," priblížila históriu náleziska doktorka Tomášová, ktorá sa zúčastnila aj obnoveného výskumu v roku 1998. Ako skonštatovala, mohyly sa nachádzali na hrebeni kopca, mnohé boli zničené eróziou pôdy, zvozom dreva, či rôznymi výkopmi. Archeológom sa ale podarilo určiť, že mohyly patria slovanskej kultúre a sú datované do 8. až 9. storočia, teda do predkresťanského obdobia.
„Výsledky výskumu priniesli nielen nové poznatky týkajúce sa datovania pohrebiska, ale aj spôsobu spaľovania mŕtvych a ich následného pochovávania.
Ukázalo sa, že v mohyle boli v priemere traja až piati pochovaní jedinci. Mŕtvi boli spaľovaní na hranici a ich spálené kosti boli rozsypané do plášťa mohyly vo väčších alebo menších zoskupeniach," povedala archeologička Tomášová a spresnila: „Nálezy kostí sprevádzali vo vrstvách aj zlomky slovanskej keramiky, zväčša úžitkového charakteru. Pochádzali z hrncov rôznych tvarov, často boli zdobené typickou slovanskou vlnovkou. Kosti boli nájdené v nálezových skupinách úplne čisté, alebo so zvyškami uhlíkov a prepálenej hliny. Popri keramike sa v hroboch nachádzali aj pamiatky iného druhu - napríklad rôzne ozdoby, či veci dennej potreby."
Podľa jej slov je jednoduchosť vo výbave hrobov pod mohylami na území východného Slovenska príznačná pre slovanské žiarové mohyly. Popri ľudských kostiach boli v mohyle zachytené aj zvyšky zvieracích kostí, ktoré „upozorňujú na to, že mäsitú potravu z karu neukladali do mohyly v surovom stave, ale tiež ju spaľovali so zvyškami ľudského tela na hranici".
Hroby na Cemjate majú rôznu veľkosť, s priemerom od 6 do 18 metrov. Sú navŕšené z hliny nachádzajúcej sa v ich bezprostrednom okolí, nemajú kamennú konštrukciu. Otázka veľkosti týchto mohýl súvisela so spoločenským postavením zomrelých alebo počtom pochovaných.
Na Cemjate sa nachádzajú dve zoskupenia mohýl, pričom spodná i vrchná časť sú výrazné oddelené, takže „vyvstáva otázka, či sa jednotlivé skupiny mohýl viažu k určitým slovanským usadlostiam, dnes ešte v teréne bližšie neidentifikovaným. Je to otázka ďalšieho výskumu". Na miestach niekdajšieho slovanského pohrebiska by mal po skončení výskumu vzniknúť náučný chodník pre turistov. Samotný výskum na Cemjate potrvá do konca augusta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
