Milanov príbeh
"Nikomu neželám, aby zažil to, čo ja, keď sa môj syn zbláznil do hracích automatov...", spomína Milanova matka. Milan bol študentom strednej školy. Vyučovanie mu končilo o druhej popoludní a autobus odchádzal krátko pred treťou. Vždy sa zastavil v blízkej reštaurácii na malinovku. Raz do reštaurácie inštalovali hracie automaty. Ich blikotavé svetielka prilákali záujemcov. Ani Milana nebol výnimkou. V hre nachádzal čím ďalej, tým väčšiu záľubu. Jedného dňa mu stroj vysypal peknú kôpku mincí a Milan po prvýkrát neodišiel obvyklým autobusom. Potom už skoro denne strávil po vyučovaní niekoľko hodín v spoločnosti hracích automatov. Zmocnila sa ho hráčska vášeň. Stal sa z neho klasický gambler - človek chorobne závislý na hre. Bolo mu jedno či vyhráva alebo prehráva. Hra bola pre neho všetkým. Chýbali mu peniaze, a tak si požičiaval. Najprv 50 alebo 100 korún, neskôr oveľa viac. Jeho dlhy narástli do mnohotisícových čiastok. Z domu sa začali strácať peniaze a drahé veci. Pre vášeň z hry bol schopný zruinovať nielen seba, ale aj rodinu. Rodičom sľuboval, že už k automatom nepôjde. Jeho predsavzatie vydržalo niekoľko dní, potom znova podľahol. Rodičia ďalej nečakali. Poradili sa s odborníkmi a Milan sa podrobil odvykacej liečbe. Po návrate z liečenia už nehrá. Ale rovnako ako pri iných typoch závislostí - napríklad na alkohole alebo drogách - záleží na ňom, či zvodom blikotavých aparátov odolá.
Závislosť ako každá iná
Chorobné hráčstvo je moderná vášeň, a to nielen v našej spoločnosti. V USA evidujú okolo 10 miliónov ľudí závislých na hre. Samozrejme nie každý, kto hrá, stáva sa závislým tak, že sa ním musia zaoberať odborníci.
Hlavný rozdiel medzi hráčom normálnym a chorobne závislým je vo vzťahu k peniazom. Väčšina hrá, lebo peniaze má. Avšak závislý hráč hrá, napriek tomu, že ich nemá. Pre neho je charakteristický dvojaký vzťah k peniazom. Na jednej strane ich chce vyhrať, na strane druhej mu na nich nezáleží. Je viazaný na hru, nie na túžbu po peniazoch. Neuvedomuje si straty. To platí predovšetkým pre hru na hracích automatoch.
Ďalším hľadiskom pre stanovenie diagnózy chorobného hráčstva, možno povedať základným, je progresivita (rast). Na začiatku postihnutý príde do styku s hracím automatom len ojedinele. "Kontakty" však neustále pribúdajú a nakoniec je pre možnosť hry gambler ochotný riskovať čokoľvek. Kariéru, peniaze i rodinu. Hráč chorobne závislý na hre nerešpektuje medze prijateľných strát. Ak človek prepadne hre, požičiava si peniaze na ďalšiu hru alebo si ich obstaráva činnosťou, ktorá môže hraničiť s trestným zákonom. V chorobnom hráčstve však zatiaľ prevláda nenásilný spôsob získavania peňazí. Gambler jedná často impulzívne - veľakrát stačí, aby v rozhlase alebo televízii začul znelku výherného automatu a hneď odchádza hrať. Chorobný hráč väčšinou povie, že preto, aby vyhral. K tomuto postoju je nútený spoločnosťou. Nakoniec tomu sám uverí. Nedokáže si priznať, že je na hre závislý. Niektorí ľudia hrať neprestanú nikdy. Je to ich tragédia a ich nešťastie. Ale je množstvo chorobných hráčov, ktorí prestať chcú, len nevedia ako.
Význam sebapoznania
Prvým predpokladom je poznanie seba samého. Poznanie vlastnej diagnózy a svojho vzťahu k hre. Možno niektorým pomôže dotazník Klubu anonymných hráčov v USA. Každý nový člen po príchode do klubu musí úprimne odpovedať na tieto otázky:
1. Pripravila vás niekedy hra o čas určený na prácu?
2. Urobila hra váš život doma nešťastným?
3. Poškodila hra vašu povesť?
4. Cítite po hre výčitky svedomia?
5. Hrali ste niekedy preto, aby ste zaplatili dlhy?
6. Znížilo hranie vašu výkonnosť?
7. Ak prehráte, máte pocit, že sa musíte k hre čo najskôr vrátiť a vyhrať, čo ste prehrali?
8. Ak vyhráte, máte silnú túžbu vrátiť sa k hre a vyhrať ešte viac?
9. Hráte tak dlho, kým neprehráte všetky peniaze?
10. Požičali ste si už niekedy, aby ste financovali svoju hru?
11. Predali ste niečo, aby ste financovali svoju hru?
12. Nikdy nepoužijete výhru na bežné účely?
13. Spôsobila hra to, že sa nestaráte o prospech rodiny?
14. Hrali ste dlhšie, než ste mali v úmysle?
15. Hrali ste niekedy preto, aby ste unikli starostiam a trápeniam?
16. Uvažovali ste už o spáchaní trestného činu, aby ste získali peniaze na hru?
17. Spôsobuje vám hra ťažkosti so spaním?
18. Ak sa s niekým pohádate, ste nespokojný a sklamaný, chcete sa odreagovať tak, že si idete zahrať?
19. Ak sa na vás usmeje šťastie, oslávite to niekoľkými hodinami hry?
20. Uvažovali ste už o samovražde?
Toto sú otázky, na ktoré musí odpovedať chorobný hráč, rozhodnutý liečiť sa. Ak hráte, skúste aj to aj vy. Čím viac vašich odpovedí znie "áno", tým je vaša závislosť na hre väčšia. Za kritickú hodnotu sa považuje sedem kladných odpovedí. Predložený dotazník umožňuje otestovať sa každému z vás a zistiť do akej miery ste závislí na hre.
Záver
Chorobná závislosť na hre je zo spoločenského hľadiska rovnako nebezpečná ako iné druhy závislosti - napríklad na alkohole - a zbaviť sa jej nie je ľahké. Bez pomoci odborníkov sa to gamblerovi podarí len veľmi ťažko. Poznanie svojho problému je cesta k náprave. Majitelia herní tvrdia - a v tom majú pravdu - že nik nekáže nikomu hrať. Oni v podstate len slúžia tým, čo hrať chcú. Preto nezabúdajme, že "Každý má osud vo svojich rukách", ale musí vedieť ako s ním zaobchádzať. Platí to aj vo vzťahu k hre. Hra patrí k životu, musí mať však svoje pravidlá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
