povedľa zaškrípe aj taký buk, či bučisko, hrab, mäkká lipa, breza, ale dá o sebe vedieť sem - tam aj dub - dubisko! A ďalej za nimi sú už iba veľké diery. Ich rovesníci už nežijú. Zomreli postojačky. U nás sa hovorí, že vyschli aj s koreňmi. Je to priam záhada. Duby s tvrdým drevom ako skala či železo, sa pobrali na večnosť. Vždy si rád spomínam, aká bola kedysi čistá voda v našej riečke Udave. Tenká riečka, modrá ako stuha, ale krásna, čistá ako voda tatranských prameňov. Keď sme v jeseni išli z poľa na voze, ktorý bol naložený gazdovskými vrecami zemiakov, môj nebohý dedko, človek s neobyčajne dobrou dušou, zastavil na jej briežku. Najprv sa napili jej vody nemé tváre - kravky a povyše voza sme pili vodu s dedkom my. Nebáli sme sa, že nás pozdraví nejaký žltačkový bacil. Pili kravy, pili ľudia a všetci boli zdraví. Skúste to dnes! Veď z tej vody sa strácajú pomaly aj ryby. A rakov tam bolo plno. Svoje príbytky mali pod koreňami vŕb a jelší, ktoré sa skláňali nad vodou a korene mali v nej. Dnes je chorá voda, chorí ľudia aj chorá príroda. K tejto katastrófe sa pridružila ďalšia. Akási supermoderná skládka v chotári Udavského, v lokalite zvanej Jánov dol. Práve tam, kde boli v minulosti najčistejšie studničky! Dnes je tam cintorín haraburdia, špiny, rôznych zdochlín a najviac agresívnej chémie. Príďte a uvidíte to obrovské semenište baktérií, betónovú základňu rakoviny, leukémie a iných chorôb, ktoré moderná medicína nestačí ani definovať. Ale ich zárodky sú už tu, na dne toho cintorína pekne dozrievajú, aby raz vyšli na povrch. Tí, ktorí sa o túto skládku starajú, to sú hotoví umelci na trasovisku, hrdinovia jednej zo strašných odyseí, ktorá už má svoj prológ a hltá zákernú drogu. Len nevieme dokedy. Nuž, takáto je naša ekológia. Eikos v gréčtine znamená dom. Teda, aký je vlastne náš dom? Aké je naše životné prostredie? Minister zdravotníctva kričí a dvíha na lekárov varovne prst. Mal by prísť do Udavského dýchať tento vzduch. Bol tu ani nie tak dávno s Mečiarom, Gašparovičom, priamo tu, na našej ulici. Boli navštíviť otca kardinála Jeho Eminenciu Jozefa Tomka, veľkého syna Zemplína, ktorého srdce bije po slovensky, potom európsky i celosvetovo. Náš Udavský tragický eikos nevideli. Aj také je Slovensko, aj taká je Európa. Tá Európa, po ktorej kráčajú šialené kravy a človek v nej žije pod hrozbou zemetrasenia, povodní, zabíjania, záplav, atentátov, za kvílenia rodičiek a výkrikov nenarodených detí nevďačných materí. A my do nej chceme ísť. Áno, chceme, ale od Európy čistej telom i duchom. Ak to tak nebude, tak radšej ostaňme doma. Tam, kde je aj môj rodný valal Udavské.

Autor: Michal Franko, Udavské

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.