filozofické kategórie náhody a nevyhnutnosti vás občas zavedú tam, kde čosi objavíte. Náhoda veľakrát zaškodí, ale aj pomáha. Ale od filozofie k veci. Je to iba zopár dní, čo som sa vybrala do mesta. To viete, chúťkam sa nevyhnete len tak. Manžela som vytiahla do mesta za jediným účelom dostala som neudržateľnú chuť na langoš s cesnakom, syrom a tatarkou. V takejto kombinácii si ho dávam vždy, keď mi zavonia rovno pod nosom pri prechádzke námestím. Pri beznádejne zamknutom okienku na námestí (jediné miesto na langoše, o ktorom v meste viem), ma optimizmus prešiel. Chuť ani zlosť nie. Na okienku totiž stálo, že otvorené majú aj v sobotu. Podľa môjho, ale aj kalendára iných, sobota bola. Alebo žeby si dotyčný podnikateľ, ktorý sa zaviazal podávať langoše úplne dobrovoľne aj v tento deň, poplietol dni ? Faktom je, že žiaden oznam na okienku nebol a tak som nemala šancu sa dozvedieť, čo sa vlastne stalo. Viem, mohlo sa stať hocičo, ale... Tu nejde o chute, ktorými som začala. Tak, ako som ich nadobudla, tak som sa ich v tej chvíli aj vzdala. Viem len jedno. Nie je to cesta ku zákazníkovi, ale na míle od neho. Nie je to jediný prípad a jediná predajňa či stánok, kde som sa s čímsi podobným na Spiši stretla. Kto to tu hovoril o rozvoji cestovného ruchu a zlepšovaní úrovne služieb? Pokiaľ sa nimi budú živiť takíto ľudia, všetkými pozlátkami prázdnych rečí sa môžeme iba zasnene štekliť. Doma som vytiahla prachom zapadnutý recept na prípravu langošov. Vybičovala som sa k tomu po piatich rokoch, čo mi ho priateľka nadiktovala. Nabudúce sa možno dostanem aj ďalej.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.