Miro DIBÁK
Spišská Nová Ves V týchto dňoch pokračujú reštaurátorské práce na fasáde Provinčného domu v Spišskej Novej Vsi, ktoré je v súčasnosti sídlom tunajšieho Múzea Spiša. Zhruba pred mesiacom sme v našom denníku informovali o tom, že levočským reštaurátorom sa na obnovu fasády podarilo získať vďaka úspešne vypracovanému projektu grant vo výške 30-tisíc amerických dolárov. Oblastný reštaurátorský ateliér v Levoči ho získal od americkej Nadácie World Monuments Fund v New Yorku. Ako nám povedal vedúci Oblastného reštaurátorského ateliéru v Levoči Ing. Ivan Tkáč, práce, ktoré začali realizovať zhruba v polovici júna, úspešne napredujú a minulý týždeň sa prišla na prebiehajúcu rekonštrukciu pozrieť aj jedna z predstaviteliek spomínanej nadácie. Aj za účelom dôveryhodnosti a preverenia čerpania účelovo viazaných prostriedkov. "Zatiaľ pokračujeme podľa plánu. Ukončené sú práce na hornej rímse v hornej časti fasády. V ďalšej časti sa injektujú a zároveň čistia sadrové odliatky a kamenné ostenia okien. V tomto mesiaci pravdepodobne pristúpime aj k oprave strešnej krytiny na múzeu, aby nedochádzalo k zatekaniu fasády. V poslednom období sa tam robilo niekoľko úprav a teraz by to chcelo generálnu opravu," uviedol I. Tkáč. Čo sa týka farebnosti samotnej fasády, podľa jeho vyjadrení nebude farebne taká, ako si ju zhruba za posledné desaťročie Spišiaci pamätajú. Tónovanie farieb bude predsa len trochu inakšie. S rekonštrukciou spodnej časti fasády sa podľa I. Tkáča počíta až v budúcom roku a financovanie prebieha doposiaľ len na základe čerpania prostriedkov z amerického grantu. "Prieskum fasády provinčného domu nám neodhalil žiadne senzácie. Ide o klasické barokové štuko, vyplnené drevným uhlím , Ktoré bolo robené priamo na fasáde," hovorí reštaurátor Radim Čech, ktorý realizuje prieskumné práce a zisťuje stav poškodenia fasády. Pracovníci reštaurátorských ateliérov z Levoče milimeter po milimetri očisťujú omietku a na niektorých miestach odstránili až centimeter hrubé nánosy. Takto boli znovu odhalené jemné ornamenty a štruktúry kresby , ktorými sú jednotlivé kartuše vyzdobené. Technický stav je však kritický. Najviac omietke poškodila posledná úprava v roku 1986 , k čomu R. Čech dodáva: " Posledný náter bol prevedený nepriedušnou farbou, čo malo za následok zvlhnutie a rozpad podkladovej omietky, ktorá vlhla zatekaním strechy. Niečo ako keď si do igelitového vrecúška odložíte vlhké veci , po čase sa rozpadnú, pretože neuschnú. Preto musíme v tejto etape po očistení na pôvodnú vrstvu spevniť omietku špeciálnym lepivým roztokom , ktorý napúšťame cez navŕtané otvory. V niektorých miestach bol stav už kritický a fasádu pokope držal práve len ten posledný náter".
Prieskum dal odpoveď aj na to, akú farbu mal pôvodne provinčný dom, a vyvrátil tvrdenia , že bola zelená. " Postupne sme odhalili niekoľko vrstiev, medzi ktorými boli aj zelené, ale najspodnejšia vrstva bola jemne okrová na podkladovej omietke a biela na štukovej výzdobe. Je to logické , lebo na farbenie sa používali prirodzené materiály, ktoré sa nachádzali v okolí stavieb. Tu je to pieskovce a rudy." hovorí R. Čech. Zatiaľ jedinou záhadou pre reštaurátorov je pôvod nápisov v stuhách jednotlivých motívov a ich farebné, ale aj grafické prevedenie. Poškodenie týchto miest nedáva veľké nádeje na zistenie ich pôvodného výzoru. Terajšie prevedenie westernovým typom písma vyvolalo na tvárach reštaurátorov úsmev.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.