Chodci len dotvorili najhoršie vystúpenie Slovákov na atletických MS

Edmonton (SITA) Najhoršie vystúpenie Slovenska na MS dotvorili v sobotu predpoludním na slnkom rozpálenom dvojkilometrovom okruhu v blízkosti

štadióna Commonwealthu obaja chodeckí vytrvalci. Debutant Matej Spišiak (Dukla Banská Bystrica, tréner Juraj Benčík, tretia päťdesiatka v živote) si išiel svoje tempo na výsledný čas pod štyri hodiny (napokon by stačil na miesto v prvej dvadsiatke). V polovici vzdialenosti mal solídny medzičas 1:58:32 a dostatok síl na postupné zrýchľovanie. „Ani slnko mi nevadilo," tvrdil. Už od pätnásteho kilometra sa však začala ozývať pichavá bolesť holennej kosti ľavej nohy. Spôsobila trmu-vrmu v technike a na dvadsiatke už mal dve varovania. Chodec, ktorý len raz v živote zažil smutný pocit diskvalifikácie na slovenskom šampionáte dorastu pred 7 rokmi. Dvakrát potom zastavil, pomáhal si ľadom a špeciálnym sprejom kelenom. Nič nepomáhalo a na 36. kilometri ho bolesť donútila vzdať. Smutný bol nielen on sám, ale aj prítomný otec a priateľka. „Je to veľká škoda, cítil som sa dobre. Bol som pripravený podať výkon na hranici svojho maxima. Pichalo ma to v každom druhom kroku, to nemalo zmysel. S touto kosťou majú problémy viacerí chodci, aj Verkin s Janekom. Trápilo ma to už aj pred Dudincami, ale tam sa to dalo vydržať. Teraz to bolo najhoršie, neviem v tejto chvíli povedať čo s tým do budúcnosti," hodnotil so zmiešanými pocitmi hnevu a bezmocnosti. Napriek tomuto neúspechu zosobňuje odchovanec nitrianskej atletiky perspektívu slovenskej chôdze pre budúcnosť. Veterán 35-ročný Štefan Malík (na fotografii) -Slávia UK Bratislava, 37. päťdesiatka v živote a 34. dokončená - plnil svoju predpísanú taktiku do tridsiatky s medzičasmi na výsledný čas na úrovni 3:53 (polovica 1:56:37) a postupne sa posúval z tridsiatky smerom k dvadsiatke najlepších. Na 35. kilometri však prišla veľká kríza a začal sa prepadávať, na štyridsiatke sa ešte vzchopil, predstihol Íra, ale potom to prišli opäť problémy a bol rád, že vôbec prišiel do cieľa. Skončil na 23. mieste za 4:04:50, jeho dosiaľ najhoršie umiestnenie na MS zo štyroch štartov (predtým jedenásty 1995 a dvakrát osemnásty 1993 a 1997, vždy v lepšom čase). „Bola to skutočne veľmi ťažká päťdesiatka, hádam najťažšia. Už na pätnástke som pocítil prvú menšiu krízu, ale tú sa podarilo zažehnať. Tak som si to nepredstavoval. Keď to ide, tak je aj päťdesiatka ľahká, ale dnes to vôbec nešlo. V príprave sme nič nepodcenil, jednoducho to nevyšlo. Cítil som aj kĺbový úpon ľavej nohy, ale to nemá byť výhovorka. Slnko bolo tiež nepríjmené, lial som na seba vodu, koľko sa dalo. Čo bude ďalej, ešte neviem povedať," vysvetlil osvedčený slovenský reprezentant aj v súvislosti s možným ukončením kariéry. Najlepším slovenským výsledkom na MS tak ostalo 16. miesto guliara Milana Haboráka.