nenakupujú valuty v peňažných ústavoch, resp. zmenárňach, ale uprednostňujú vekslákov. Na to, aké riziko takéto transakcie prinášajú, nemyslia. Pravda, len dovtedy, kým sa nepopália… Platí to rovnako pre domácich, ako aj pre cudzincov, ktorí žijú a podnikajú na Slovensku.
Vietnamec Do Tri Thuc má na košickom blšáku prenajatý stánok, v ktorom predáva textilný tovar. Sám na to nestačil a tak si zobral na pomoc brigádničku Lenku G. Deviateho januára lanského roka k nim prišiel nakupovať cudzinec. Vybral si bundu, tzv. mikinu, ale keď prišlo na platenie, vznikol problém. "Otvoril peňaženku, v ktorej som videl doláre, aj české koruny. Tvrdil, že slovenské peniaze už nemá, lebo za posledné natankoval pohonné látky do kamióna, s ktorým prišiel z Prešova. Dohodli sme sa, že ja od neho kúpim stodolárovú bankovku, za ktorú mu zaplatím 4600 korún a on mi z nich vyplatí peniaze za bundu," vypovedal Vietnamec. Ako ďalej povedal, stodolárovú bankovku, ktorú od cudzinca kúpil ohmatal, poobzeral si ju z každej strany a aj proti svetlu… Mala vodotlač, bol presvedčený, že je pravá.
Nebola, ale to sa Do Tri Thuc dozvedel až na druhý deň. Podozrenie v ňom začalo hlodať už večer, keď si doma americkú stodolárovku opäť prezeral a zdalo sa mu, že oproti farbe skutočného originálu, má iný, svetlejší odtieň a aj papier sa mu videl akýsi hrubší… Na druhý deň sa ukázalo, že jeho obavy boli opodstatnené. ÚV lampa, pod ktorou si stodolárovku pozreli v zmenárni potvrdila, že bankovka je falošná… Thuc nechcel mať problémy s políciou a tak sa peniaze, ktoré prerobil, rozhodol oželieť.
Cudzinec, ktorý mu falzifikát stodolárovky predal, však z Košíc neodišiel. Naopak, 30-ročný Bulhar Stoycho T. z Burgasu, zavítal na košický Blšák aj o tri neskôr. V peňaženke mal ďalších deväť stodolároviek, navlas podobným tej, ktorú predal Vietnamcovi a ktovie, koho by bol tentoraz dobehol, keby nie brigádničky Lenky. Tá si ho všimla a vzápätí to oznámila svojmu zamestnávateľovi. "Šiel som za ním, povedal som mu, že bankovka, ktorú mi predal je falošná a žiadal som ho, aby mi vrátil peniaze, ktoré som mu za ňu vyplatil. Povedal, že nejaké peniaze má, no nie pri sebe, ale v aute na parkovisku. Medzitým nás obkolesili viacerí ľudia. Bol medzi nimi aj chlap, ktorý ho vyzval, aby mi ihneď zaplatil a začal ho prehliadať. Vytiahol mu peňaženku, v ktorej boli len americké stodolárovky. Brigádnička Lenka zavolala políciu…" opísal pokračovanie nevydareného obchodu Vietnamec.
Bulhar skončil vo väzbe a v júli, a tiež na sklonku minulého týždňa, stál pred senátom Okresného súdu Košice II. pred ktorým sa zodpovedal zo spáchania trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov. Tak v prípravnom konaní, ako aj na pojednávaní poprel, že sa sa dopustil činu, z ktorého ho viní obžaloba. "Netušil som, že stodolárová bankovka, ktorú som predal, ani ďalšie, ktoré som mal v peňaženke, nie sú pravé. Môžem povedať len to, že 5. januára, po tom, čo som prišiel do Bratislavy, kde som sa stretol s dvoma Bulharami, som u veksláka tmavej pleti, vymenil nemecké marky, ktoré som chcel použiť na kúpu auta, vymenil vo výhodnom kurze za americké doláre. Nebol som si vedomý toho, že sú falošné, pretože 12. januára som jednu stodolárovku zamenil v Tatra banke na koruny a bola v poriadku," bránil sa obžalovaný.
Zdôraznil, že keď kupoval na trhovisku "mikinu", mal nielen doláre, ale aj iné valuty a tiež slovenské koruny. Vietnamec, ktorý mu tovar predával, chcel však doláre a navrhol mu výhodný kurz. Predal mu len sto dolárov, pretože za ostatné chcel kúpiť auto. Tvrdil tiež, že upadol do šoku, keď ho o päť dní neskôr na košickom trhovisku pristavil Vietnamec a presviedčal, že bankovka, ktorú mu predal je falošná… Navrhol mu vraj, aby sa o tom šli presvedčiť do banky, ale on to odmietol a trval na tom, aby si to vybavili medzi sebou a to okamžite… Strhla sa tam mela, prišla bezpečnostná služba, štátni policajti…
Z posudku emisného odboru Národnej banky SR vyplynulo, že v prípade všetkých desiatich bankoviek ide o falzifikáty so stupňom nebezpečnosti "B", čo znamená - podarený. Vyrobené boli rovnakou tlačovou technikou z plochy na papier. Ten, mimochodom, nemal najlepšiu kvalitu, bol hrubší, zlepený z lícnej a rubovej strany… Bankovkám chýbali aj iné náležitosti, no napriek tomu sa originálom podobali do takej miery, že ich mohol obžalovaný vydávať za pravé.
Obrana obžalovaného mala trhliny. Bola postavená na tom, že s devízami machroval kvôli tomu, aby si za výhodnú cenu kúpil auto, ale nevedel uviesť ani jedno jediné meno človeka, s ktorým by v súvislosti s nákupom auta jednal. V anonymite ostali aj jeho bulharskí priatelia, ktorí ho vraj nezištne vozili vo svojm aute po Slovensku a samozrejme vekslák… "Pochádzam z normálnej rodiny. Celý život som sa snažil dodržiavať základné morálne princípy a živiť sa čestnou prácou. Ak som vinný, tak len v tom, že som sa dal nachytať a stal som sa obeťou podvodu. Keby som mal vedomosť, že stodolárové bankovky sú falošné, určite by som nebol taký hlúpy, že by som sa vrátil na Blšák… Ja nie som expert, aby som vedel rozlíšiť falzifikát od originálu, ale o pravosti bankoviek som nemal dôvod pochybovať, pretože jednu z nich som bez problémov zamenil v banke… A aj v posudku sa hovorí, že išlo o vydarené falzifikáty… Úprimne som sa zamýšľal nad tým, čo sa stalo a dospel som k záveru, že som obeťou a nie vinníkom skutku," povedal v záverečnej reči obžalovaný.
Senát však po vyhodnotení vykonaného dokazovania, dospel k inému záveru. Mal za to, že vina Stoycha T. bola jednoznačne preukázaná a tak ho uznal vinným v zmysle obžaloby. Uložil mu päť rokov nepodmienečne so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny a tiež trest vyhostenia. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
