aktuálnych otázkach týkajúcich sa jeho rezortu.

Už dlhšiu dobu vyberá SP na odvodoch do dôchodkového poistenia o niekoľko miliárd korún ročne menej, než vyplatí dôchodcom. Dokedy si myslíte, že to vydrží?

- Treba jasne povedať, že keby mala poisťovňa na svojom účte minimálne polovicu z 53 miliárd Sk pohľadávok, fond na výplatu dôchodkov by bol v pluse. Po nástupe nového vedenia SP však musím vysloviť veľkú spokojnosť s tým ako začali s vymáhaním pohľadávok. Celý problém však vznikol v minulých rokoch, keď sme mali 20-percentú mieru nezamestnanosti, ktorá obrovsky znížila zdroje plynúce do poisťovne z odvodov na dôchodkové poistenie. Všetky vysoké ekonomiky riešia takéto problémy rozpúšťaním prebytkov z uplynulých rokov, a preto ani my nemôžeme byť výnimkou. Bolo veľkou chybou bývalého vedenia SP, že sa málo zaoberalo vymáhaním pohľadávok. Možno aj preto, že na čele Správnej rady boli ešte do polovice tohto volebného obdobia ľudia spojení s minulou vládou V. Mečiara.

Od 1. októbra by sa kvôli postupnému zvyšovaniu priemernej mzdy a rastu životných nákladov mali valorizáovať dôchodkov. Ako poteší ministerstvo a SP dôchodcov?

- Správny rada SP nám potvrdila, že v poisťovni sú zdroje, aby sa od 1. októbra zvýšili dôchodky až o 7 percent. Navyše v budúcom roku bude štát platiť vyššie odvody za svojich zamestnancov ako doteraz. Preto pokiaľ nedôjde k nejakému enormnému poklesu výkonnosti slovenského hospodárstva, mali by sa k 1. máju 2002 dôchodky opäť zvyšovať. Zatiaľ počítame s tým, že najprv dôchodky valorizujeme o 5 a v budúcom roku by to bolo o 7 percent.

Prečo aj napriek kritike ZMOS-u tak tvrdošijne trváte na tom, aby vyplácanie sociálnych dávok aj naďalej zostalo v pôsobnosti ministerstva a neprešlo tak v rámci presunu kompetencií na samosprávu?

- Napríklad aj skúsenosti z Českej republiky potvrdzujú, že táto oblasť by mala zostať v kompetencii štátu. Návrh kompetenčného zákona hovorí jednoznačne ua zachovanie súčasného stavu, keďže podpredseda vlády I. Mikloš si spolu s bývalým vládnym splnomocnencom pre reformu verejnej správy V. Nižňanským osvojili naše pripomienky. Neviem o tom, žeby nás kritizoval aj ZMOS, keďže aj s nimi sme tieto otázky riešili a dohodli sa na postupnosti presunu niektorých kompetencií na samosprávu. Podľa súčasného zákona o sociálnej pomoci majú obce aj mestá právo zúčastňovať sa na riešení sociálnych otázok. Celý problém tkvie aj v otázke financovania tohto zámeru, čo však naše ministerstvo ťažko dokáže ovplyvniť.

V septembri by sa mala v parlamente prerokovať novela zákona o zamestnanosti. Viacerí starostovia navrhujú, aby sa lehota pre zaradenie do evidencie dlhodobo nezamestnaných na úradoch práce znížila z 12 na 6 mesiacov, čo by podľa nich prinieslo značnú úsporu finančných prostriedkov, ktoré by potom mohli využiť na vytváranie ďalších pracovných miest v rámci VPP. Bude s tým ministerstvo súhlasiť?

- Návrh bol prediskutovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody a vychádza z praktického poznania toho ako sa uplatňovali dlhodobo nezamestnaní na verejno-prospešných prácach. V zákone sú dva inštitúty a to "normálne" VPP a verejno-prospešné práce pre dlhodobo nezamestnaných, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu. V spomínanom zákone bude potrebné uskutočniť niektoré zmeny a tie vychádzajú aj z pozorovaní starostov a primátorov. Proces predĺženia činnosti takýchto ľudí v zamestnaneckom pomere s obcou na VPP bude v zákone plynulo riešený. Na druhej strane sa začal zlepšovať aj rozpočet Národného úradu práce, keďže sa postupne znižujú peniaze vyčlenené na pasívnu politiku zamestnanosti (podpory - pozn. red.) a zväčšuje sa tým možnosť úradu prispievať na aktívnu politiku. No a väčšie zdroje nám umožňujú týmto spôsobom upraviť zákon, ktorý tak bude vychádzať presne z potrieb obcí. Zároveň musíme zlúčiť do jedného zákony o sociálnej pomoci so zákonom o zamestnanosti. Momentálne idú peniaze na dlhodobo nezamestnaných zo štátneho rozpočtu na úkor dávok sociálnej pomoci. Preto sme museli upraviť túto otázku vzájomných vzťaho, pričom my sa prikláňame ku kompromisu 9 mesiacov s možnosťou plynulého prechodu na systém VPP financovaných so zdrojov NÚP.

Budúci rok by sa na VPP malo vyčleniť už "len" polmiliardy korún. Zdá sa vám táto suma postačujúca?

- Obce nám tvrdia, že by prostredníctvom VPP vedeli zamestnať aj viac ľudí. Aj preto sme pôvodne požadovali na ne vyčleniť zo štátneho rozpočtu miliardu korún, avšak vláda sa rozhodla len pre polovičnú sumu. Avšak, máme prisľúbených ďalších 500 miliónov Sk na projekt zamestnávania mladých ľudí. Teda v podstate aj naďalej budeme mať miliardu, lenže bude rozdelená na dva projekty, čo je určite pozitívne a zhruba zodpovedá aj predstavám NÚP. Minulý rok sme dramatickým šokom zastavili alarmujúce čísla dlhodobo nezamestnaných občanov a postupne prechádzame na také formy, že aktívnu politiku práce nebudeme realizovať len prostredníctvom VPP, ale v čoraz väčšej miere sa zameriame na podporu cielených projektov.

Pred poldruha mesiacom sa novelizoval Zákonník práce ako aj zákony o štátnej a verejnej službe. Vaše ministerstvo ako aj vy osobne ste presadzovali najmä vo vzťahu k štátnym zamestnancom omnoho "sociálnejší" zákon, ktorý by im priniesol rôzne nadštandardné výhody... Podľa prepočtov publikovaných v celoštátnych denníkoch sa však zoštíhlením ich nadmerných výhod ušetria dve miliardy korún...

- Neviem o tom, že by sa tým ušetrila taká veľká suma... V novinách boli spočítané hrušky s jablkami, a preto to nemôže byť pravdou. My sme vo vláde spravili rozbor zákona o štátnej službe a zistili sme, že je v praxi nevykonateľný. Pozmeňovacie návrhy poslanca P. Tatára, ktoré žiaľ v parlamente prešli, urobili v celom systéme pracovného práva väčšie škody, než nám spôsobili tatárske nájazdy v 12. storočí.

Už onedlho by sa taktiež mala prerokovať novela zákona o nemocenskom poistení. Navrhli ste, aby počas prvých desiatich dní choroby platili nemocenské priamo zamestnávatelia, pričom "za odmenu" by sa im znížili odvody do Sociálnej poisťovne (SP) z 3,4 na 1,8 percenta. Medzi zamestnávateľmi však nejaká veľká podpora pre to nie je...

- Tento návrh bol navrhnutý v rámci reformy sociálneho poistenia a súhlasili s ním aj všetci sociálni partneri, takže niet o čom diskutovať. Navyše vo vyspelých ekonomikách je úplne bežné, že krátkodobá práceneschopnosť nie je ako u nás tri dni, ale v priemere okolo 10 a nemocenské im platí zamestnávateľ. U nás to však nielen nízkopríjmové skupiny, ale aj zamestnávatelia veľmi často zneužívali a najmä preto sme nemohli zvyšovať maximálnu dennú taxu nemocenského. Ak náš návrh prejde, bude to znamenať koniec zneužívania nemocenského systému zo strany "chorých" ako aj zamestnávateľov, ktorí v niektorých prípadoch posielali svojich zamestnancov na péenku, aby im nemuseli platiť mzdu. Jasne sa ukazuje, že za 10 dní sa dá vyliečiť väčšina druhov krátkodobých chorôb. Ak bude zamestnanec chorý viac ako 10 dní, bude náklady za jeho chorobu znášať SP. Uvažuje o tom, že by každý ďalší deň choroby mal dostávať 55 percent so svojej obvyklej priemernej hrubej mzdy, maximálne však z vymeriavacieho základu 32 000 Sk.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.