Tel Avive. Viac ako 24 hodín strávil Košičan spolu s deviatimi ďalšími cudzincami v malej miestnosti na letisku.
"Práve som skončil vysokú školu, tak som si chcel oddýchnuť a trochu pocestovať. V Izraeli som už bol, pred dvoma rokmi som tam strávil dva mesiace. Túlal som sa po krajine a veľmi sa mi páčila. Chcel som sa tam vrátiť," rozhovoril sa Štefan. Priznáva, že vtedy dostal na letisku povolenie zdržať sa v Izraeli dva týždne, ale opustil ho neskôr. Pri odchode mu nerobili žiadne problémy, iba sa ho spýtali, čo u nich robil. Uspokojili sa s vysvetlením, že veľa cestoval, lebo si to mohol dovoliť.
"Keby mi boli dali do pasu nejakú pečiatku, že som neželaná osoba, určite by som sa tam nehnal znovu. Nepomyslel som si, že môžem mať teraz nejaké problémy. Tak som v utorok pokojne nastúpil v Budapešti na lietadlo izraelskej spoločnosti EL-AL a o pol piatej som pristál v Tel Avive. Letel som s prevahou miestnych obyvateľov, takže som na vybavenie dlho nečakal. Pracovníčka mi dala do pasu vstupnú pečiatku, no potom zavolala kolegov. Cítil som v kostiach, že to nebude dobré," pokračoval Štefan.
Čoskoro na to začali problémy. Štefan totiž uviedol, že ide za kamarátom, ktorý v Izraeli riadne pracuje a to sa úradníkom nepáčilo. Nepomohol mu ani fakt, že mal u seba sedemsto dolárov a päťsto mariek, s čím by ako turista pekne vyžil - náklady na ubytovanie v hosteloch a stravu tam vraj nie sú vysoké. Šli s ním po jeho batožinu a odtiaľ na odľahlé miesto letiska. Keby bol tušil, kam ho vedú, odušu by sa vzpieral...
"Doviedli ma do miestnosti asi tri krát päť metrov, kde sme sa na šiestich posteliach a jednej stoličke tlačili desiati - boli tam štyria Maďari, dvaja Filipínci, dvaja Česi a jeden Rumun. Nemali sme vodovod ani klimatizáciu, horúčava bola neúnosná. Keď sme sa pýtali na záchod, trvalo to nekonečne dlho, kým nás odviedli a iba tam sme sa mohli napiť. Pritom vodu z vodovodu v Izraeli nikto nepije," hovorí Štefan. No najhoršie bolo podľa neho nekonečné čakanie.
"Nevedel som, čo so mnou bude, nikto mi nič nepovedal. Nedovolili mi nikam zavolať a napriek tomu, že som sa dožadoval kontaktu s veľvyslanectvom, volali tam až neskoro v noci. A vtedy vraj nikto nedvíhal. Bolo to stresujúce, pritom na stenách som čítal nápisy ako 'na ambasádu sa nespoliehajte' či 'bol som tu dva týždne, vzalo mi to päť rokov života'... Keď som napokon nasadal v stredu o pol ôsmej večer na lietadlo do Budapešti, bol som rád, že je to za mnou. Chcel by som však touto vystríhať ostatných, aby si nespravili taký výlet ako ja a neminuli zbytočne peniaze," dodáva.
Podľa jeho slov sa dá v Izraeli stráviť krásna dovolenka za oveľa menej peňazí, než 'vysolíte' v cestovných kanceláriach. Má to však háčik - postupujete veľké riziko.
"Prípadným záujemcom však môžem dať dobrú radu. Rumunka, ktorá cestovala do Izraela evidentne za prácou, sa na letisku vyhovorila na to, že má ekzém a preto cestuje k Mŕtvemu moru. Keď im ukázala fliačik na ruke, pustili ju... A rozhodne sa nedajte, ak vás začnú ťahať niekde dozadu. Urobte poriadný rozruch, pretože ak vás už posadia do tej miestnosti, zabudne na vás aj Pánboh. Ak by sa na letisku čosi stalo, boli by sme rozhodne poslední, na koho by si spomenuli - pokiaľ vôbec..." poznamenáva Štefan.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
