prebudila a jej erupcie kulminujú," takéto správy sme si prečítali v deň odchodu na Sicíliu a zhodou okolnosti sme smerovali práve do oblasti Catanie, kde sa sopka Etna nachádza. Je úžasné zaplatiť si dovolenku a okrem stabilných atrakcií, ktoré cestovka ponúka, sa vám pošťastí byť aj priamym pozorovateľom prírodného divadla, ktoré v cene zájazdu nie je. Nám to vyšlo. Už samotná cesta na Sicíliu je dobrodružná, ale my sme na ňu cestovali s oveľa väčším napätím, ako iní rekreanti. "Budeme zasypaní popolčekom ? Máme dáždniky proti popolčeku ? Dá sa v mori pod sopkou okúpať ? - tieto otázky najčastejšie rezonovali počas celej dlhej cesty na najväčší ostrov v Stredozemnom mori. Sicília má vyše 22-tisíc kilometrov štvorcových, čiže je len o málo menšia ako polovica Slovenska.
Cestou do tábora sme s nadšením obdivovali ohromný masív sopky, ktorá má plochu 1250 kilometrov štvorcových a je vysoká 3 350 metrov. Kde sa na ňu hrabe náš Gerlach. Údaje o jej výške sa však v každej literatúre rozchádzajú, pretože je stále činná a preto sa jej výška nánosmi lávy neustále mení.
Nočné divadlo
Tak a sme na mieste. Náš kemp leží šesť kilometrov od druhého najväčšieho mesta Sicílie, Catanie, ktoré má pol milióna obyvateľov a je tu jediné medzinárodne letisko na ostrove. Catania leží priamo na úpätí sopky Etny a od kráterov je vzdialená okolo 20 kilometrov. Čiže my sme od Etny ďaleko 26 kilometrov. Táto vzdialenosť však pri jej ohromných rozmeroch nič neznamená. Etnu máme z pláže ako na dlani. Na prvý pohľad vyzerá veľmi mierumilovne. Gigantický kolos, vždy zahalený v dyme. Až keď sa započúvame, v diaľke počujeme pravidelné dunenie. Ako výstrely z dela.
"Áno, to sú erupcie," potvrdili nám náš dohad miestni.
Kým sme sa my cez deň úplne bezpečne kúpali v mori, Etna si pokojne chŕlila lávu, vytvárala nové krátery a systematicky ničila lyžiarske strediská. Jediným nepríjemným momentom jej blízkosti, bol neustále padajúci popolček. Ten bol všade. Na pláži, v stanoch, na tele a samozrejme v jedle. Za celý pobyt sme zhltli určite niekoľko gramov tohto čierneho prachu. Ale vraj je neškodný, neradioaktívny a podľa toho, ako v lávových oblastiach všetko neskutočne dobre rastie a prospieva, možno pomôže aj nám, suchozemcom. Blíži sa noc a sopka je paradoxne čoraz lepšie viditeľná. Je to logické, láva má vyše tisíc stupňov Celzia a práve za tmy krásne žiari. Celý tábor je na nohách a pozorujeme voľným okom červené stužky pohybujúcej sa lávy. Fascinujúce. Nočné divadlo úplne grátis sme mali každú noc. Herečka Etna nás nikdy nesklamala.
V kolíske zmrzliny
S Etnou sa viažu mnohé legendy, ale tá o zmrzline je vraj určite pravdivá. Rodisko tejto ľadovej pochúťky je podľa Sicílčanov v mestečku Aci Reale, ktoré patrí k obľúbeným výletným miestom Catáncov. Zmrzlinu tu vytvorili zo snehu, ktorým sú počas svojej nečinnosti vždy zasypané vrcholky Etny. Neodolali sme a originálnu zmrzlinu sme ochutnali. Musím však priznať, že nie je o nič lepšia, ale ani o nič horšia ako v celom Taliansku. Je však stále vynikajúca. Zážitok z prehliadky mestečka, nám však mierne pokazil popolček, ktorého tu bolo podstatne viac ako v tábore. Niet divu, Aci Reale je opäť o niečo bližšie k Etne. Mnohí domorodci, vychádzajú von len s dáždnikmi. My sme, žiaľ, "parazole" nevzali, takže si popolček vrchovatou mierou "vychutnávame." So zmrzlinou je vynikajúci.
Konečne výstup
Už sme v tábore všetci postihnutí. Každý z nás sa stal amatérskym vulkanológom. Témou dňa je vždy Etna. Pravidelne sledujeme noviny "La Sicillia," kde má vulkán už niekoľko týždňov vyhradenú prvú stranu. Dychtivo očakávame, každú preloženú správu. Viac menej sú identické: "Opäť je letisko kvôli popolčeku uzavreté. Nevypravili 190 medzinárodnych letov. Do Catanie prúdia tisíce turistov z celého sveta. Catania a Etna - hlavné mesto Talianska."
Tak to je fakt. Výstupu sa už nevieme dočkať ani my. Niektorí odvážlivci sa vybrali na Etnu na bicykloch. Každý deň sú však správy rozporuplné. Ešte v prvých dňoch, sa vraj dá ísť z obce Nicolosi, až k novým horúcim lávovým poliam na džípoch. "Ideme," rozhodli sme sa spontánne, "nech to stojí, čo to stojí."
Žiaľ, na druhý deň džípy padli. Vraj to robili miestni na čierno, nebola zachovaná bezpečnosť, tak im to polícia zatrhla. "Nevadí, pôjdeme z Nikolosi pešo," padlo posledné slovo.
Nastal deň D - deň výstupu. Do Nicolosi, poslednej a najvyššie položenej dediny na Etne sme sa dostali autobusom. Nikolosania, napriek správam v novinách o možnej evakuácií, sú vyslovene pokojní a bez obáv. Nič sa pre nich nemení. Veselia sa, žijú a z nadšených turistov "Etnológov" majú evidentný zisk. Policajti nás odstavili za dedinou a stade už len po vlastných. "Je to asi 4 až päť kilometrov. ďalej sa už nedá ísť, pretože je tam žeravá láva," informujú nás Nicolosania.
Takže, hor sa. Cesta nám ubieha pomerne slušne. Krajina vôkol je bezútešná. Všade stuhnuté lávové polia, bez vegetácie. A prach a popolček. Je horúco, a to je okolo 19. hodiny večer. Nevadí, každý z nás je odhodlaný ukoristiť z Etny pre seba ten najlepší a nezabudnuteľný zážitok, záber alebo filmový snímok. Sme na konci našej cesty. Ďalej sa už ísť nedá. Novovytvorené, horúce lávové polia sú od nás vzdialené asi 200 metrov. Sme vo výške 1 500 metrov nad morom. Napriek tejto vzdialenosti je všaj teplota vzduchu podstatne vyššia a koncentrácia popolčeka čoraz hustejšia. Ešte počkať hodinku do zotmenia, pretože len nočný pohľad je to pravé orechové. Hypnotizujeme slnko očami, nech zapadne čím skôr. Konečne je za kopcami a úžasný pohľad pred nami. Kamery vrčia, foťáky šťukajú a my v posvätnej úcte pozorujeme rozbesnený vulkán. Je stratou času, pokúsiť sa toto impozantné divadlo vôbec opísať. Treba to vidieť. Vlastný, očitý zážitok je neopakovateľný. Škoda slov nad pocitmi. Každý nejaký vnútorný pocit, zoči-voči aktívnej Etne má. Jedno je však isté, pred silou prírody si každý z nás uvedomil našu ľudskú nepatrnosť a malosť. Spolu s nami je na Etne tisíce turistov z celého sveta. A prichádzajú ďalší. Niektorí sa rozhodli, byť na sopke až do ranného brieždenia. My však odchádzame. Arrivederci Etna.
Zopár faktov a legiend
Plný dojmov schádzame do kempu. Nikomu nevadí, že sme čierni od popolčeka. Mnohí máme nie oči snehom, ale popolom zaviate. Cítime sa ako dobrodružní prieskumníci. Dlho do noci sedíme v tábore a diskutujeme. Sme už skoro odborníci. Veď ako my, ani vulkanológovia nevedia presne predpovedať, kedy sa erupcie zastavia. Etna stále vypúšťa lávu. Erupcie môžu trvať aj tri mesiace. Škody sa dajú len ťažko odhadnúť. Nikto nevie, ako sa Etna zachová. Je to lotéria. I keď práve pomerne mladá sopka Etna (má pol milióna rokov) patrí medzi tie bezpečné. Je pomalým vulkánom. Jej láva sa pohybuje rýchlosťou 45 metrov za hodinu. Počas nášho pobytu vraj mala Etna svoj erupčný vrchol. Ku štyrom aktívnym živým kráterom, pribudol ďalší stály a tiež živý kráter. Okrem týchto piatich lávových úst je na sopke ešte 400 bočných neživých kráterov. Obete na ľudských životoch počas súčasnej aktivity neboli. Ako tragédiu však Sicílčania vnímajú zničenie hornej stanice lanovky. Zimná sezóna je tým pádom stratená. Zničená je aj časť parkoviska vo výške 2 100 metrov. Sú tam zničené reštaurácie a stánky. Domorodci tam stavajú zátarasy a dávajú výbušniny, aby odvrátili tok lávy. Láva sa v súčasnosti zastavila 3 kilometre pred Nikolosi.
V celom Taliansku organizuje cirkev každodenné modlenia za odvrátenie katastrofy. Obavy Talianov nie sú vôbec hysterické. Na Etne bolo totiž od jej vzniku 135 výbuchov. Najväčší bol v roku 1669. Láva sa vtedy dostala až do mora. Zničila časť Catanie a vytvorila 500 metrov nového pobrežia. Sopka je úzko spätá s morom. Vulkanológovia vždy najprv zaregistrujú seizmické pohyby a až potom začnú samotné erupcie. Mierne morské zemetrasenia, nie sú ničím neobvyklým. Napriek neustálemu riziku, nedajú na svoju Etnu domáci dopustiť. Jej úpätia sú veľmi úrodné. Pestujú sa tu citrusy, víno, ovocné stromy, gaštany a iné.
Prvé meno jej dali Arabi, a to Mongi Bella čiže hora hôr. Etna bola a je vždy súčasťou legiend. Traduje sa, že tento vulkán je stelesnením kyklopa Polyféma. Podľa iných prameňov, vraj práve v Etne má dieľňu boh ohňa - Hefaistos. Jednou z najpútavejších legiend, je o Zeusovi, ktorý porazil gigantické monštrum Typhona a uväznil ho do sopky. Typhon sa pravidelne chce vyslobodiť a výbuchy a erupcie, má na svedomí 100 jeho dračích hláv, ktoré vypúšťajú oheň. Nech je to však, tak či onak, faktom zostáva, že Etna žije, durdí sa a aktívna bude ešte mnoho tisíc rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
