politikov: Korumpujú voličov, miesto pravdy tlačia ľuďom do hláv salámu len preto, aby sa zaľúbili. Ide o skutok zákerný a nebezpečný zvlášť v prípade dôchodkového "poistenia" - teda v oblasti, o ktorej bola reč. Systém sa totiž nezadržateľne rúti do záhuby, takže každý, kto sa vtiera jeho klientom do priazne zastieraním skutočnosti a nereálnymi sľubmi, katastrofu približuje.
Mystifikátor Magvaši udržiava verejnosť v blude, že vlastne všetko je v poriadku. Teda až na nejaké prevádzkové poruchy... To je neodpustiteľné. Ak verejnosť zotrvá v dôvere k súčasnému systému, nebude ani tlaku a motivácie, aby politici čosi menili. Sociálny minister teda nielenže zavádza, ale na dôvažok ešte vytvára antireformnú atmosféru. Defilé Petra Magvašiho bolo takto demonštračnou tabuľou toho, čo za verejné ohrozenie predstavuje politik z profesie, ktorý nedomyslí za horizont najbližších volieb. (A takých je väčšina...)
Takže poďme k tej tabuli. Na otázku, že dokedy si myslí, že Sociálna poisťovňa (SP) vydrží s deficitným hospodárením, sa Magvaši uchýlil k zástupným a nepodstatným zľahčovaniam. Pripusťme - lebo musíme - že keby bola "dobytá" polovica pohľadávok z tých 53 miliónov Sk, ktoré neplatiči dlhujú, a keby ešte aj nezamestnanosť bola nižšia, tak by dnes SP mohla byť v pluse, ako tvrdí minister. Tieto "keby" sú ale úplne o ničom. Pohľadávky podobné, ak nie rádovo vyššie, má každá dôchodková pokladnica, kdekoľvek sa po Európe obzrieme. Pohľadávky nie sú žiadnou výnimočnosťou, ale imanentnou vlastnosťou priebežného financovania dôchodkov - presne tak ako napríklad u obyčajných daní. Navyše, čo Magvaši zamlčal, polovica z tých 53 miliónov nie sú dlžné odvody, ale už penále z omeškania. Rovnako "závažným" argumentom je aj nezamestnanosť; penzie sa predsa musia vyplácať pri každej nezamestnanosti, aj trebárs štyridsaťpercentnej.
Totálnou demagógiou je potom Magvašiho tvrdenie, že všetky "vysoké ekonomiky" (čo to je?) si riešia deficity "rozpúšťaním prebytkov z uplynulých rokov a preto ani my nemôžeme byť výnimkou". Ha-ha; my sme výnimkou z definície, keďže ROZPÚŠŤAŤ NEMÁME ČO. Tých smiešnych 12 miliárd, ktoré v SP zostali po Mečiarovi (a ktoré Mečiar tejto koalícii stále obíja o hlavu), je už viacnásobne "rozpustených". My do "vysokej ekonomiky" máme veľmi ďaleko a Magvaši to vie najlepšie. Práve on to totiž je, ktorý opakovane predkladá na vláde žiadosti o vykrytie deficitov výnosmi z privatizácie. Naposledy v apríli takto vyžobral 2 miliardy z predaja Slov. sporiteľne (ktoré boli pôvodne určené na splácanie dlhopisov). Veru takto sa v slovenskom systéme dôchodkového zabezpečenia "rozpúšťajú prebytky". Zásadná otázka teda znie už pomaly trápne, keďže sa pri rôznych príležitostiach opakuje: Čo sa bude "rozpúšťať", až sa doprivatizuje??
V Európe, kde vďaka omnoho bohatšiemu základu ešte nejaké "prebytky" existujú, sa už aj socialistické vlády naučili, že bez reforiem niet úteku z demografickej slučky. Niekde už o zopár rokov, niekde "až" o zopár desiatok totiž na dôchodcov nebude mať kto robiť. Ak konkrétne dnes na Slovensku živia jedného penzistu temer dvaja ekonomicky aktívni, v roku 2020 bude tento pomer 1:1. To hovoria štatistické modely pre prípad, že súčasný systém zostane nezmenený.
Túto prognostiku ovláda nielen Európa, ale dokonca aj náš milý Magvaši. V šuplíku už dva roky suší koncepciu reformy dôchodkového systému. Tento elaborát síce nie je žiadny zázrak, okrem iného sa v ňom ale môžeme dočítať napríklad aj toto: "Iba pri extrémnom predlžovaní dôchodkového veku, u mužov na 65 rokov a žien na 62, bude možné dlhodobo udržať úroveň dôchodkov ku priemernej mzde na hladine 50 percent". (Aj toto je zavádzanie, nejde o žiadny extrém, ale nevyhnutnosť.) Ale: Prečo nás má Magvaši až za takých analfabetov, že na jasnú otázku nevyzradí ani túto jedinú vetu z vlastnej koncepcie? A miesto toho tlačí kapustu o pohľadávkach a nezamestnanosti?!
Nuž preto, lebo potom by sotva mohol o dva riadky nižšie sľubovať, že v októbri zvýši dôchodky o 7 percent a v apríli 2002 ešte o päť. Čo na tom, že s ďalšou lžou na perách ("správna rada potvrdila, že sú zdroje" - haha). Čo na tom, že valorizačný zákon žiadne percentá nepredpisuje, tie sa schvaľujú v parlamente. Hlavne, že Magvaši nesklame pred voľbami dôchodcov. Teda tých dnešných.
Pre budúcich, povedzme z ročníkov 1960 a vyššie, zostane iba dobrý pocit, že svojimi krvavými odvodmi do SP vydržiavali predkov, ktorí nám tu vybudovali komunizmus. Ak totiž nebude reforma, čo je vlastne zašifrovaným odkazom Magvašiho tárania, súčasní štyridsiatnici už žiadne penzie neuvidia... Ale uznajte - o tom sa rok pred voľbami už skutočne nedá rozprávať. Ani do Korzára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
