Päťdesiattriročný rodák z obce Rimavská Píla vyštudoval Prevádzkovo-ekonomickú fakultu Vysokej školy poľnohospodárskej (VŠP), po jej skončení pracoval ako hlavný ekonóm Plemenárskeho podniku v Rimavskej Sobote. Pokým sa vďaka SDĽ neprebojoval do vysokej politiky, stihol byť predsedom JRD Klenovec, podpredsedom Zväzu poľnohospodárskch družstiev Slovenska i prezidentom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej únie.
Kvôli jeho legendárnemu výroku, že pôda je ako žena a patrí tomu, kto ju obrába, sa síce môže zdať, že minister je totálny prívrženec "živočíšnej výroby", no na druhej strane nezabúda ani na tú rastlinnú a rád sa vraj pozerá na obilné lány. Keď sme spomenuli živočíšnu výrobu, tak P. Koncoš už v ranej mladosti "pričuchol" nielen k domácim zvieratkám, ale aj k tým úžitkovým, ktorých chovateľov jeho ministerstvo v súčasnosti tak štedro (ne)dotuje.
V čase vrcholiacej hystérie okolo choroby šialených kráv BSE sa pochválil, že si na večeru aj s rodinou pochutnali na kvalitnej hovädzej roštenke. Takisto raz pri spoločnom rodinnom posedení padlo v jeho prípade aj osudové životné rozhodnutie. Nie, nenapadlo ho kandidovať za predsedu SDĽ, ale definitívne ho zlomili prosby 17-ročnej dcéry Katky a manželky. "No dobre, tak ti toho psíka kúpim," pomyslel si vtedy minister Koncoš a dodnes vraj svoje rozhodnutie neľutuje: "Stále si myslím, že pes patrí len do rodinného domu, lenže naša rodina býva v činžiaku. Povedal som si ale, že keď nemáme kravu, mala by dcéra získať aspoň aký-taký vzťah k prírode. A pes je k tomu takmer ideálny prostriedok."
Slovo pes však v prípade Koncošovcov celkom nevystihuje realitu. V štvorizbovom byte na Clementisovej ulici v Hnúšti sa však ich ináč poslušný pekinský palácový pinč cíti ako doma, no minister ho stále tak trochu ľutuje. "Trinásť rokov som odolával presile žien v rodine, no nakoniec som musel ustúpiť. Klobúk dolu pred nimi, že sa im podarilo takto ma prehovoriť. Neviem si pomôcť, niekedy mám pocit, že bývať s nami v našom družstevnom byte musí byť preňho utrpenie a stres. No, ale aspoň dcéra má radosť."
Ocko u nej stúpol "na cene" vtedy, keď jej zaobstaral veľkosťou síce malú, ale za to vraj veľmi milú fenku. Meno jej už vymýšľať nemuseli, pôvodné Zizi sa im zápačilo. "Nie, nevolá sa podľa tej americkej rockovej kapely ZZ Top, ako by ste si mohli myslieť. Kúpili sme ju od jedného chovateľa z Košíc. Od známych sme sa dozvedeli, že je na predaj, a tak ju teraz máme."
Hoci minister nemá času nazvyš, prechádzku s dcériným miláčikom málokedy odmietne. Keď však kráčajú obaja spolu, nikdy neujdú zvýšenej pozornosti miestnych, ktorí z nich vraj majú dobrú šou. "Nejak sa k sebe po vzhľadovej stránke nehodíme. Zizina váha je totiž len 4,5 kg, čo už samo o sebe naznačuje, že to nie je nejaký veľký psík. No a najveselšie je to vtedy, keď ho idem venčiť. Skúste si predstaviť dvojmetrového a zároveň 130 kg vážiaceho chlapa, ktorý ide na prechádzku s takýmto malým psíčkom... Videli ste už niečo zábavnejšie?" pýta sa nás P. Koncoš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
