MS v Petrohrade, ani na tohtoročnom šampionáte v Nemecku. Uplynulú sezónu poznačenú nepríjemným zranením strávil v českých Karlovych Varoch, v tej nasledujúcej sa už bude hájiť farby švédskeho klubu MoDo. Práve o jeho prestupe do Švédska, ale i všeličom inom sme sa s bývalým hráčom Trenčína, Sparty, Slovana, Jokeritu Helsinki a už spomínaných Karlovych Varov pozhovárali.

Akceptovali sme ponuku zo švédskej ligy. Čo zavážilo pri vašom rozhodovaní?

"Ponuku som mal aj na návrat do Jokeritu, i do Sparty a niečo sa rysovalo aj v Třinci. Záujem mali aj domáce kluby, ale ich ponuky som neakceptoval, pretože som sa ešte nechcel vrátiť na Slovensko. Pre Švédsko rozhodlo to, že boli najrýchlejší, najkonkrétnejší a všetko, čo som chcel, sa snažili hneď vybaviť. Vo všetkom mi vyšli v ústrety. Mám totiž rodinu, tak som sa díval aj na ňu, nechcel som sa s niekým naťahoval do leta a nemať pritom istotu. Myslím si teda, že som urobil dobre."

Na severe Európy ste už predtým pôsobili v Jokerite Helsinki. Možno by ste tam ostali aj v minulej sezóne, napokon ste však dali prednosť Karlovym Varom. Ak si dobre spomíname, vtedy ste sa rozhodovali najmä na základe vzdialenosti od vášho bydliska.

"Áno, manželka totiž mala rizikové tehotenstvo a ležala štyri mesiace v nemocnici. Neviem si predstaviť, že by som bol za takých podmienok niekde na severe. Bohužiaľ, pôsobenie v Karlovych Varoch príliš nevyšlo. Je mi to ľúto, pretože by som tak aj rád ostal, pretože patria tam bola dobrá. Nedarilo sa však po hokejovej stránke, spokojnosť s výsledkami nebola, ani s výkonmi mňa i ďalších, ktorí sme mali mužstvo ťahať. Ja som však pol sezóny pre zlomenú nohu pauzoval, takže to lepšie nešlo. Taký je už hokej. Musel som sa poobzerať po inom angažmán a Švédi mi vyšli v ústrety."

Zdá sa, že v Škandinávii sa vám akosi páči...

"Nejde o to, že by sa mi tam páčilo. Ak by som mal rovnaké podmienky doma v Trenčíne, možno by som sa rozhodol ostať tam. Jednoducho sa musím pozerať aj na finančné ohodnotenie, pretože hokej nebudem hrať večne, možno už o dva roky skončím. Vo Švédsku sú dobré podmienky a navyše aj kvalitná liga. Aj to je podstatné, pretože by som sa chcel dostať na majstrovstvá sveta i olympiádu a tamojšia súťaž ma môže na tieto podujatia ozaj dobre pripraviť."

V MoDo pôsobil v minulom ročníku aj váš kolega z reprezentácie Róbert Petrovický, ten však odišiel do Švajčiarska. Zo Slovákov teda ostanete v klube sám, však?

"Áno, z cudzincov tam bude okrem mňa ešte Kanaďan Johnson. Ináč, MoDo má vo Švédsku dobrú tradíciu. V klube kedysi hrávali napríklad aj Čech František Kaberle, či Peter Forsberg, predtým než odišli do NHL."

Informácie o klube ste však od Roba Petrovického akiste ťahali.

"Debatoval som s ním už na MS, pretože už tam som sa dozvedel, že zástupcovia Modo majú záujem a prišli sa na mňa pozrieť. Roba som sa pýtal, ako to tam vyzerá a on mi dal samé dobré referencie. Pochvaľoval si manažment i atmosféru v kabíne. Nejdem teda úplne do neznáma a to uľahčilo moje rozhodnutie."

NHL je vo vašom veku už hádam iba nesplneným snom. Prípad Ľubomíra Sekeráša však potvrdzuje, že nič nie je nemožné. Čo vy na to?

"Nikdy som sa netajil tým, že by som si v NHL rád zahral, raz darmo, je to najlepšia liga na svete. Beriem to však triezvo, o rok budem mať na krku tridsiatku a nemyslím si, že by som bol takou hviezdou, aby sa o mňa trhali kluby NHL. Stať sa však môže všetko, možno mi perfektne vyjde olympiáda a všeličo sa môže zmeniť. Vopred človek nikdy nevie..."

Ako sa s odstupom času dívate na účinkovanie Slovenska na MS v Nemecku? Boli ste aj rok predtým pri historickom úspechu v Petrohrade, takže môžete porovnávať.

"Uhrali sme to, na čo sme mali. Nič viac, nič menej. Ľudia možno po minuloročnom striebre čakali teraz zlato, a to ma mrzí. Svetová špička je totiž taká vyrovnaná, že to bolo skôr utópiou. Mali sme na to, aby sme sa dostali aj ďalej, ale nevyšlo nám to tak, ako by sme chceli. Ja však verím, že každý, kto tam bol, urobil pre úspech všetko. Ozaj nemôžeme čakať, že z MS budeme každý rok nosiť domov medaily. Predsa len, treba sa na to pozrieť trošku triezvo."

Na šampionáte v Nemecku ste si prvýkrát na vrcholnom fóre zahrali proti brantrancovi Jaroslavovi, ktorý reprezentuje Českú republiku. Okrem rodinného puta vás s ním viaže i herné, veď päť sezón hrávali v drese pražskej Sparty spoločne v jednom útoku. Vraj ste sa pred štvrťfinálovým vzájomným duelom Slovensko - Česko prostredníctvom SMS-iek riadne doberali...

"Chcel som mu dať poznať, že sa ich nebojíme, aj keď boli papierovými favoritmi. Jardovi som teda písal, aj sme si deň pred zápasom telefonovali. Sme rodina, mám naňho zo spoločného účinkovania pekné spomienky, ale na ľade nepoznám ani vlastného švagra. V zápase sme zabudli na to, že sme rodina. Vypálilo to tak, že Jardo nám dal gól. Ja by som mu aj ho doprial, ale iba za predpokladu, že by sme nakoniec aj tak vyhrali my. Po zápase sme sa ešte stretli v hale, tak som mu poprial, aby to už dotiahli do zlatého konca, keď už nás porazili."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.