Vlna horúčav v Rusku, mohutné záplavy v Indii a Pakistane, ničivý tajfún na Taiwane
Televízia a rozhlas o týchto prírodných katastrofách informujú len niekoľko desaťročí. Presné záznamy o tom, aké prejavy počasia prežívala celá naša planéta ešte pred necelými sto rokmi vedcom totiž chýbajú. A tak sa priam ponúka otázka, či možno hovoriť o zhoršujúcom sa počasí, ktoré má na svedomí zmena podnebia.
Doktor Chriss Folland z britského meteorologického ústavu tvrdí, že množstvo zrážok, ktoré ľudí tak znepokojuje, túto domnienku len potvrdzuje. "Ak sa planéta otepľuje, a v 20. storočí sme zaznamenali zvýšenie teploty o šesť desatín stupňa Celzia celosvetovo, potom môžeme čakať, že narastie i miera odparovania vody a zrážok. Ich sila bude intenzívnejšia."
Platí však priama úmera, že zvýšenie celosvetových zrážok znamená viac prírodných katastrof?
"Zákony fyziky vravia: ak zvýšite teplotu spodnej vrstvy pôdy, a to je práve priestor, v ktorom sa otepľovanie odohráva, potom najspodnejšia vrstva atmosféry bude schopná udržať viac vody," vysvetľuje riaditeľ Svetového klimatického programu v Ženeve, Mike Coughlin. "A ak zohrievame spodné vrstvy vzduchového obalu Zeme, potom sa s istotou pripravujeme na extrémnejšie počasie," dodáva.
Nie všetci odborníci však teóriu o globálnej zmene podnebia podporujú. "Na najlepších modeloch podnebia aké máme, sa pokúšame zistiť, či sme to my, alebo nie, kto nesie vinu za tropické búrky. Niektoré ukazujú nárast, iné pokles a ďalšie hlásia: bez zmeny.
Predovšetkým však takmer všetky modely naznačujú, že ešte nie sme na takej úrovni, aby sme mohli nájsť pravdivú odpoveď," konštatuje profesor Björn Lomborg z dánskej univerzity v Orhuse.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
