Roman KRPELAN & Daša MATEJČÍKOVÁ
To, čo predpovedali novinári už v októbri 2000, sa splnilo: Štúdio Koliba je v konkurze. Do verejnej dražby ho dala firma MMBM - tri mesiace po navŕšení základného imania a získaní majority vo firme. Podľa dostupných informácií sú zatiaľ jej najväčšími veriteľmi ministerstvo kultúry s fondom Pro Slovakia. Uplatňujú si požiadavku na dlh vo výške 152 miliónov a 331 miliónov 204-tisíc korún. Minister Milan Kňažko však proti konkurzu protestuje: "Kolibu je nutné vrátiť slovenskej filmovej tvorbe." V tejto fáze sa im to môže podariť len vtedy, keď sa sami zapoja do dražby.
MT: Právny pohľad
Po vyhlásení verejnej súťaže správcom konkurznej podstaty sa môže do dražby prihlásiť ktokoľvek, fyzická, právnická osoba, aj anonymný potenciálny kupca. Majetok získa ten, kto dá najvyššiu ponuku. Ak by tak urobilo ministerstvo, muselo by celú sumu - napriek tomu, že je zároveň veriteľom Štúdia Koliba, a. s. - zaplatiť. Pohľadávka voči Štúdiu Koliba by sa nemohla započítať s kúpnou cenou.
Časť peňazí by sa štátu mohlo vrátiť až po vlastnej kúpe.
Peniaze, ktoré sa získajú prostredníctvom dražby, budú prerozdelené a z nich budú postupne vyplácaný jednotliví veritelia - podľa skupín prednostnosti a dôležitosti. Správcovia konkurznej podstaty budú skúmať aj opodstatnenosť výšky veriteľských pohľadávok, nie vždy dostane veriteľ tú čistku, ktorú od vydraženej spoločnosti vymáhal.
MT: Pohľad spolumajiteľa
Štúdio Koliba dal do konkurzu jeho 65-percentný akcionár - firma MMBM, s. r. o. Firma je zároveň majiteľom aj veriteľom spoločnosti, sama sebe dlhuje približne stomiliónov korún.
O vyhlásenie konkurzu požiadala v decembri 2000 spoločnosť MMBM, tri mesiace po tom, ako sa po splatení 92-miliónového úveru od VÚB a navŕšení základného imania o takmer 29 miliónov stala majoritným, 65-percentným vlastníkom ateliérov.
Do obchodu vstúpili kúpou časti podielu firmy detí Vladimíra Mečiara - MMM, s. r. o. Tí dnes ovládajú z pôvodných osemdesiat percent akcií iba tridsaťštyri. Už v čase tejto transakcie časť médií poukazovala na skutočnosť, že ide len o možnú kamufláž na "elegantnejšiu formu" rozpredania bývalého štátneho majetku, ktorému sa kvôli jedinečnosti na Slovensku hovorilo aj národný.
Zástupcovia firmy MMBM totiž obchodujú s pozemkami a filmové ateliéry sú postavené v lukratívnej časti bratislavskej Koliby, kde disponujú zaujímavými kancelárskymi a inými budovami aj nezastavaným pozemkom.
Túto alternatívu vtedy odmietal aj minister, aj umelecká obec, ktorá istý čas firmám s podobným názvom asistovala v predstavenstve aj v dozornej rade spoločnosti. Rudolf Biermann odišiel z dozornej rady ako prvý, doslova po pár týždňoch:: "Chcel som si úprimnosť filmárskych zámerov nových vlastníkov overiť, aj som si ich overil." Znamená to snáď, že im neuveril?
MT: Genéza privatizácie
O predaji štrátneho podniku Slovenská filmová tvorba Bratislava pre vopred určeného vlastníka rozhodol Fond národného majetku v decembri 1995, v čase tretej Mečiarovej vlády. Navrhovaná suma za majetok predstavovala 410 miliónov korún, splatených bolo 110 miliónov a nadobúdateľ sa zaviazal do roku 2006 preinvestovať 210 miliónov korún.
Kto bol tajomným vlastníkom? To v tom čase nebolo možné zistí, akcie spoločnosti boli na doručiteľa.
V štatutárnych orgánoch Štúdia Koliba, a. s., figuroval Vladimír Ondruš, hovorilo sa, že časť akcií mal vlastniť aj vtedajší minister kultúry Ivan Hudec. Jedného z vlastníkov "odtajnil" po voľbách v roku 1998 podpredseda HZDS Božik - išlo o spoločnosť troch detí Vladimíra Mečiara Michala Vladimíra a Magdalény MMM, s. r. o.. Vtedy už zareagoval aj šéf HZDS: "Moje deti nemôžu za to, že som ich ja splodil."
V tom čase riadila chod ateliérov jeho dvadsaťdvaročná dcéra Magdaléna, podľa slov Vladimíra Mečiara tam robila zadarmo - chcela pomôcť slovenskému filmu rýchlo a aktívne "roztočiť kolesá" tak, aby sa na Slovensku začali točiť filmy. Len pár mesiacov po tomto vyhlásení firma MMM predala podstatnú časť akcií dovtedy neznámej spoločnosti MMBM a Magda Mečiarová z ateliérov odišla.
Podotýkame, že štatutárni zástupcovia nových vlastníkov dovtedy nemali žiadne skúsenosti s filmovým biznisom.
MT: Majetok kedysi a dnes
Výška majetku Štúdia Koliba sa dá ťažko odhadnúť. V roku 1995 bola jeho účtovná hodnota 431 miliónov korún, v čase privatizácie však záhadne klesla na 309 miliónov korún. Pôvodne k majetku patril aj kaštieľ v Mošovciach, turistické chaty v Kremnici, Smoleniciach, v Modre a v Ždiari, aj dom so štyridsiatimi bytmi na Bratislavských Mlynských Nivách.
Väčšina týchto subjektov má dnes nových vlastníkov - podľa nepotvrdených informácií sú niektorí bývalí vlastníci ateliérov tichými partnermi nových majiteľov týchto objektov. Najhodnotnejšími devízami súčasnej spoločnosti sú teda pozemky a priestranné budovy.
MT: Kto chce nazad peniaze
Do dnešného dňa sa o svoje peniaze prihlásilo takme sto subjektov, výška pohľadávok zatiaľ dosahuje vyše polmiliardovú sumu. Potvrdila to tajomníčka predsedníčky senátu Krajského súdu v Bratislave Blaženy Hirnerovej.
Lehota, v ktorej si veritelia môžu uplatniť nárok na majetok Koliby vyprší v týchto dňoch - 21. augusta.
Podľa Hirnerovej sa však "Štúdio Koliba dostalo do úpadku a hodnota jeho obchodného majetku je menšia, ako výška záväzkov".
Medzi veriteľmi sú aj Európsky fond na podporu kinematografie Eurimages, mestská časť Bratislavy Nové Mesto - a Firma MMBM si bude podľa Róberta Lauka nárokovať vyplatenie viac než 100 miliónov korún, Všeobecná zdravotná poisťovňa viac než 500-tisíc, ministerstvo kultúry s Pro Slovakiou viac než 450 miliónov.
MT: A mimochodom:
Samostanú pohľadávku si uplatňuje aj - Vladimír Mečiar mladší.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
