Slovenské aerolínie, údajné podplácanie predstaviteľov viacerých vedení FNM, pozadie financovania politických strán. To sú pomenovania káuz a spoločností, s ktorými sa jedným dychom skloňujú slová korupcia a klientelizmus. Sú to nešváry, s ktorými chcú najvyššie orgány moci a ich predstavitelia neustále bojovať. Hovoria o tom viac než šesť rokov. Viac než šesť rokov sú korupcia a klientelizmus všadeprítomné.
MT: Cesta Vladimíra Mečiara
Niekoľko mesiacov potom, ako odchádzajúca druhá Mečiarova vláda v marci 1994 celé noci "privatizovala", vytiahlo zloženie tretieho kabinetu Vladimíra Mečiara do boja proti podplácaniu a klientelizmu. Koalícia HZDS, SNS a ZRS si v roku 1995 stanovila program Čisté ruky a potom sprivatizovala Naftu Gbely, asistovala pri kauze obilie a tolerovala podpisy na bianco zmenkách Slovenského plynárenského podniku.
MT: Cesta Mikuláša Dzurindu
"Ak korupciu nezničíme my, zničí korupcia nás," vyhlásil pred rokom predseda vlády Mikuláš Dzurinda a boj proti úplatkárstvu a klientelizmu si zobral pod osobný patronát. Vláda vypracovala pod jeho vedením Národný program boja proti korupcii, premiér zvolal niekoľko tlačových konferencií a pomenoval najkritickejšie oblasti problému. "V prostredí presiaknutom korupciou sa darí rozvoju zločinnosti a najmä organizovanej kriminalite. Môže to predražovať štátne objednávky o dvadsaťpäť až päťdesiat percent. Odstrašuje to zahraničných investorov, deformuje hospodársku súťaž a zvýhodňuje horšie a menej etické firmy," prízvukoval.
Predtým musel z vlády odísť Gabriel Palacka a Ľudovít Černák, potom Pavol Kanis a Roland Tóth s Hamžíkom. Necelý rok po prijatí tohto programu sa o ňom hovorí málo. A krikľavým prípadom "výnimky, potvrdzujúcej pravidlo" je priamo v centre, kde sa program proti korupcii tvoril samotný šéf Úradu vlády SR Tibor Tóth.
Ten napriek upozorneniam aj negatívnej medializácii stále zadarmo posedáva v drahom relaxačnom centre hotela Forum, kde sa necháva hostiť päťstokorunovými biftekmi a šunkou z reprofondu svojho podriadeného, riaditeľa Čičmanca.
MT: Ako je to vo svete
Je pravda, že podozreniam z korupcie sa nevyhli ani západné mocnosti.
Koncom roka 1999 vyvrcholil škandál, ktorého sa mali dopustiť členovia Európskej komisie okrem iného išlo o podvody, zlé hospodárenie, protežovanie známych a spreneveru. Vtedy odstúpilo z vedenia komisie devätnásť komisárov, na čele s predsedom Jacquom Santerom. Známy je aj škandál okolo osoby bývalého nemeckého kancelára Helmuta Kohla a nelegálneho financovania CDU.
Ale poďme aj na východ - bývalého podpredsedu stálej komisie čínskeho parlamentu Čcheng Kche-ťiea, ktorý prijal úplatky v celkovej hodnote piatich miliónov dolárov, minulý rok odsúdili a popravili.
MT: Ako vyplávali kauzy na povrch?
Odhaliť korupciu a klientelizmus vo svete sa podarilo určite aj vďaka konkurenčným politickým stranám, pričom nemalú úlohu zohralo aj úsilie investigatívnych žurnalistov.
Zásluhu na sprehľadnení zákulisných manévrov však mal iste najmä spôsob transparentnej kontroly. Išlo o jednoduchú matematiku Ty zverejni, čo vlastníš a ako si sa k tomu dostal, ja budem počítať.
To je však možné len pri kvalitnom a najmä otvorenom zákone o tzv. konflikte záujmov. Takom, aký u nás neexistuje.
MT: Starý zákon
Majetkové priznania ústavných činiteľov a vyšších funcionárov SR (aj ich vedľajšie podnikateľské aktivity či lobing v prospech seba a niekoho iného) sú predmetom utajenia. Údaje vyplývajúce zo zákona o konflikte záujmov nie sú dostupné ani pre nečlenov výboru pre nezlučiteľnosť funkcií ústavných funkcionárov ktorých je devätnásť.
"Zákon je riešený vyslovene farizejsky. Na jednej strane sa táto právna úprava tvári tak, že rieši problém, na druhej strane, ak neexistuje možnosť verejnej kontroly, nemožno si overiť, či sú uvedené údaje pravdivé." To pred rokom povedal súčasný minister vnútra, právny expert SDKÚ Ivan Šimko.
Podľa správy Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov sú pritom porovnávajúce analýzy medzi nadobudnutým majetkom a dodržiavaním zákona alarmujúce.
V minulom roku konalo v rozpore so zákonom minimálne sedem štátnych funcionárov jednému z nich sa počas roka zväčšil majetok z dvadsať miliónov na štyridsať. Ako keď nesmel vykonávať inú činnosť a poberať plat prevyšujúci výšku minimálnej mzdy? Stal sa tento štátny funkcionár svedkom zázraku z dvadsaťmiliónového prírastku na svojom účte? Alebo len pokojne porušil zákon, ktorých desiatky počas roka sám tvorí alebo prijíma?
A čo sa môže takémuto štátnemu funkcionárovi stať?
Doslova nič. Ak totiž niekto uvedený zákon poruší, nemusí byť sankcionovaný v inej ako v etickej rovine. Ján Cuper (ktorý bol istý čas predsedom výboru pre konflikt záujmov a ktorého strana HZDS zákon tvorila) už v roku 1996 skonštatoval, že pri porušovaní zákona sa "nedá robiť nič svetoborné" len navrhnúť hlasovanie pléna o takom funkcionárovi alebo poslancovi.
Za to, aby si svoj konflikt konkrétna osoba "upravila", by však muselo hlasovať deväťdesiat parlamentných poslancov. Povedzme si na rovinu našli by sa toľkí v dnešnom zákonodarnom zbore?
Hovorí sa Kto si bez viny, hoď kameňom.
MT: Nový zákon. Bude?
Je možné, že situáciu vyrieši znenie nového zákona, ktorý pripravuje predseda ústavnoprávneho výboru Ladislav Orosz. Mal by sa dotýkať už aj najbližších rodinných príslušníkov ústavných činiteľov a vyšších štátnych úradníkov tí budú mať rovnako povinnosť zverejňovať majetkové pomery.
Po jeho prijatí sa bude môcť každý slobodne rozhodnúť či chce zbohatnúť poctivým podnikaním, alebo chce v štátnej službe zotrvať. Také to mohlo byť už šesť rokov jednoduché. Vôľa chýbala?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
