štandardu. V osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa v katastri obce Stratená v Rožňavskom okrese existuje reštaurácia, ktorá sa náročné podmienky turistov zo západu snaží spĺňať. Firma, ktorej názov nie je dôležitý, v Slovenskej republike založil maďarský štátny občan Sándor Madaras z Miškolca spolu s manželkou a svojím bratom žijúcim vo Francúzku. Restaurant Ľadová jaskyňa otvorili pred piatimi rokmi. "Ak by som na tento druh podnikania pozerala iba z pohľadu zisku, musela by som reštauráciu zavrieť. Mne sa tu však páči. Vytvorila som si vzťah k jaskyni i k turistom a verím, že to tu bude fungovať ta, ako má. Dúfal v to aj môj manžel, ktorý, žiaľ, v apríli zomrel. Veľmi si tento kraj obľúbil, a preto sme sa tu rozhodli investovať. Na spustenie prevádzky, aby bola podľa našich predstáv, sme vynaložili veľké množstvo vlastných financií. Zatiaľ sa nám tie peniaze nevrátili," hovorí majiteľka reštaurácie Madaras Sándorné. Hneď od začiatku sa na Slovensku potýkali s problémami. Štátnej správe a úradu práce sa nepáčilo, že chcú zamestnávať v regióne s viac ako 30-percentnou nezamestnanosťou kuchárov z Maďarska. "Nevedeli sme si zabezpečiť takých odborníkov, ktorí by spĺňali naše požiadavky. Nakoniec sa nám podarilo dohodnúť s úradmi, ale nebolo to ľahké," tvrdí dnes majiteľka. Zvyšok personálu je zo Slovenska, ale nebolo ľahké dať fungujúci kolektív dokopy. "Sezóna tu je prakticky len dva mesiace. Zvyšok roka je to veľmi slabé. Keby tu fungovali hotely a iné ubytovacie zariadenia, bolo by to lepšie aj mimo sezóny. Lenže všetky skrachovali. Nikde tu nie je ani lyžiarsky vlek, takže v zime sem nikto nechodí, hoci podmienky na lyžovanie i zimnú turistiku sú tu ideálne. Okrem prázdninových mesiacov prevádzkujeme náš podnik iba kvôli tomu, že aj tak by tu niekto musel byť a strážiť objekt. Nedá sa jednoducho zavrieť a v septembri odísť," vysvetľuje ďalej. Podľa odhadu pani Madaras, sa do jej reštaurácie príde najesť približne päť percent zo všetkých návštevníkov Dobšinskej ľadovej jaskyne. Oveľa viac turistov má záujem vykonať svoju telesnú potrebu a niekedy je to až neúnosné. "Chýba tu infraštruktúra, najmä kanalizácia. Veľa ľudí príde do reštaurácie iba na toaletu. My sme si postavili vlastnú ekologickú čistiareň odpadových vôd, ktorá má obmedzenú kapacitu a nemôžme všetkým vyhovieť. Už roky prosíme kompetentné úrady, aby investovali do toaliet európskeho štandardu a do umyvárne s pitnou vodou. Prevádzkovateľ jaskyne však do toho nemá záujem vkladať peniaze, pritom jaskyňa je určite zisková. Mňa osobne to veľmi trápi a hnevá. Najmä keď sa prejdem po okolí a všade vidím použitý toaletný papier. Voči nám majú úrady tvrdé ekologické a hygienické podmienky, ale že tento kraj je v chránenom území a nie sú tu dostatočné hygienické zariadenia pre turistov, to asi nikoho netrápi. My sme do vlastných vrazili státisíce korún a hoci nám slovenské úrady sľúbili, že nám to vrátia, nedostali sme nič," konštatuje Madaras Sándorné, ktorá sa už ma neporiadok nemohla pozerať a opäť vytiahla peniaze z vlastného vrecka, hoci ju nikto nenútil. "Investovali sme do ekologických toaliet mimo reštaurácie, ale sú to naše vlastné náklady a starosti. Správa jaskýň iba berie peniaze zo vstupného. My sa postaráme o našich zákazníkov, ktorí k nám zavítajú, na európskej úrovni," dodáva. Dobšinskú Ľadovú jaskyňu navštívi počas letnej turistickej sezóny denne viac ako tisíc návštevníkov. Nie je výnimkou, že si tento ľadový pozemný skvost prehliadne za jeden deň vyše dvoch tisíc turistov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.