minerálnych vôd. Tie najprv len konzumovali, ako osviežujúci nápoj na podporu trávenia. Postupne ju začali používať aj na kúpeľnú liečbu s pitnou kúrou a z dvoch očistných kúpeľov v meste v 15. Storočí sa prešlo k pravidelnej kúpeľnej liečbe. Pri prameňoch vôd z dreva pristavili ubytovací hostinec a primitívny kúpeľný dom s kabinkami na kúpanie.
O rozvoj kúpeľníctva v Bardejove sa veľkou mierou pričinila aj cisárovná Mária Terézia. Chýr o ňom a účinkoch liečenia sa šíril po celom cisárstve, aj mimo neho. Už v roku 1787 tam postavili murovaný hostinec a 12 drevených objektov Tahy dvor. Kúpele často navštevovali hostia z Poľska, najmä v zimnom období. Podľa najstaršej mapy Bardejova sa kúpele nazývali Acidule a ľudovo Kvašná voda. Vodu z prameňov po chemickej a biologickej stránke zhodnotil prof. Cratz v roku 1773, potom Kitaible v roku 1795 a neskoršie aj ďalší odborníci. Rozbory vôd sa stali základom pre vypracovanie moderných metód liečenia. Voda dokázala uzdraviť veľa ľudí o čom svedčia listy, ktoré sa nachádzajú v mestskom archíve. Výstavba kúpeľov stále pokračovala. Postavili tam nové vilky a kúpeľný dom.
V Bardejovských kúpeľoch sa liečilo veľa významných šľachticov, ktorí si tam dali postaviť svoje letné sídla. Boli to zemania z neďalekého Poľska, Rakúska a Uhorska. Zo známych zemanov Šariša tam mali svoje sídlo: Szirmayovci, Andrássyovci, Csákyovci a ďalší. Mnohé zemianske vilky dodnes zdobia Bardejovské kúpele na Panskej ulici. V roku 1825 tam stalo 80 domov.
Dobrá povesť kúpeľov prenikla na mnohé dvory európskych panovníkov. V roku 1809 tam letovala Mária Lujza, druhá manželka Napoleona Bonaparte. V roku 1821 sa tam liečil ruský cár Alexander II. a pohár, z ktorého pil vodu, je uložený v múzeu. Po revolučných rokoch 1848/49 nastal úpadok kúpeľov a nedarilo sa ich opätovne oživiť, až po opätovnom prinavrátení pod správu mesta. V roku 1880 tam bolo už 500 izieb a v tom čase postavili aj drevenú dvoranu a nad Hlavným a lekárskym prameňom štýlovú drevenú kolonádu. Veľké úpravy sa tam udiali zásluhou balneológa Czervitzkého v roku 1890. Pramene boli zakryté, zmodernizovali čerpanie vody a jej rozvody do vaní. Rozšíril sa aj počet izieb na 1200 a vybudovali sa liečebné domy: Dukla, Zborov, Branisko. Po čase aj tieto zostarli a namiesto nich sa objavili nové a modernejšie. Moderná murovaná je kolonáda, altánok pre hudbu a veľmi vhodne sú riešené vývody liečivých vôd pre pacientov. Postavil sa hotel Minerál, liečebný dom Ozón a iné. Upravilo sa celkové okolie pre príjemný pobyt hostí.
V roku 1895 kúpele navštívila manželka cisára Františka Jozefa I. cisárovná Alžbeta (Sisi). V roku 1903 na jej pamiatku postavili bronzovú sochu od maďarského sochára J. Donátha. Kúpeľný dom, pri ktorom stojí, dostal názov Liečebný dom Alžbeta.
Kúpele patria medzi prírodné liečivé zdroje s hydrauhličitanovo-chloridovými a sodnými minerálnymi vodami. Voda je studená, ale dá sa ohrievať a používa sa na liečenie chorôb tráviaceho ústrojenstva a porúch látkovej premeny, ale aj na liečenie dýchacích ciest a chorôb z povolania. Patria medzi popredné kúpele na Slovensku a držia si svoj prím v Šariši. Takto ich zatriedil už pred 300 rokmi J. A. Reimann.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
