ustálenou formou a hlavne plnou sebarealizáciou. Po odchode z Tatrana Prešov hosťoval v Senci. Tam si ho vyhliadli Teplice, lenže napriek platnému kontraktu do roku 2004 nezostal dlho za riekou Moravou a prišiel na hosťovanie do Trnavy. Očakával od toho, že sa strelecky prebudí, naberie istou, no namiesto toho prišlo vytriezvenie zo sľubných predstáv. Spartak vypadol zo superligy, navyše Paľo narukoval a nevenoval futbalu toľko času, koľko chcel. Aj preto v trnavských farbách nezotrval a na prahu nového ročníka druholigových zápolení sa ocitol zrazu v Senci.

"Tréner Peter Zelenský mi znovu podal pomocnú ruku a som mu za to vďačný. Opäť mi vyšiel v ústrety a verím, že sa mu za to odvďačím hrou i gólmi," rozhovoril sa P. Piatka. Za hlavný dôvod zmeny dresu uviedol to, že ako vojak nemal vôbec čas na koženú. "Slúžil som v Hlohovci, na tréning som sa dostal maximálne dva razy do týždňa. VTJ Koba je vojenský klub, takže momentálne nemám takéto problémy a som spokojný. Vojenčím v Bratislave, Senec je na skok, takže mi to vyhovuje." Pavol je na hosťovaní pri Seneckých jazerách do konca decembra, potom sa uvidí. "Mal by som sa vrátiť do Teplíc na zimnú prípravu, ale to je ešte ďaleko, nerád by som predbiehal."

Piatka už v lete tušil, že takto to ďalej nemôže ísť. Rozprával sa o svojom úmysle s trénerom Spartaka Lacom Molnárom, ťahalo ho to preč. Najbližšie bol Senec hrajúci v rovnakej súťaži, tak načo váhať. "Keďže som predtým v Kobe bol, poznal som prezidenta Bartka, od slov nebolo ďaleko k činom. Dostal som prísľub, že sa to bude dať vybaviť, tak sa aj stalo." Prirodzene, zladiť povinnosti vojaka základnej služby a vrcholového futbalistu nebolo jednoduché. "Ak som nechcel ustrnúť vo vývoji, tak som musel urobiť tento krok, inak by som zapadol do priemeru."

Tento hráč je v kontakte s Teplicami veľmi často, mailuje si s funkcionármi aj manažérom pravidelne, spočiatku po každom vystúpení. "Videl som nejaké šoty v televízii z vystúpení Tepličanov, chlapci pod vedením trénera Uhrina nehrajú zle, majú dostatok šancí, len nevedia strieľať góly. Neviem, čím to je." Pavol sa teší na návrat medzi českú elitu. To je pochopiteľné. Ešte viac si želá, aby si na Slovensku pravidelne obúval strelecké kopačky a tie nezabudol na hraniciach. "V Senci sa mi zvykne dariť, to je u mňa tradičné. Ktovie, čím to je, či prostredím, štadiónom, ľuďmi. Som rád, že mi to zatiaľ sype. Napríklad v príprave som dal v šiestich zápasoch sedem gólov. Po opätovnom návrate do Senca som našiel viacerých chlapcov, s ktorými som už predtým hral, takže vlastne žiadne zoznamovanie nebolo nutné."

Autor: Štefan KÚŠIK

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.