basketbalovej federácie. Tento muž si vydobyl takúto významnú stoličku na pôde FIBA výbornými výkonmi pod košmi i vystupovaním na palubovke aj mimo nej. A tak nečudo, že v tejto organizácii padol do oka generálnemu sekretárovi Borislavovi Stankovičovi, ktorý ho zlákal do služieb svetového basketbalu.
Pochopiteľne, cestu na vrchol si dláždil doma. Sám bol aktívnym hráčom, v role pivota hral v drese Slovana s Janom, jedným zo synov bývalého generálneho tajomníka ÚV KSČ a prezidenta ČSSR Gustáva Husáka. Pravda, cesty oboch sa potom rozišli, pretože jeden ostal verný športu, druhý sa stal dokonca čs. veľvyslancom vo Fínsku. Pokiaľ išlo o basketbalovú píšťalku, Kotleba sa mal od koho učiť. V tých časoch boli na Slovensku traja výborní rozhodcovia Kurt Uberal, Milan Trenčina a Ján Klen. Prvý dokonca roky trénoval ženy Slovana, ale neskôr sa venoval iba rozhodovaniu. A že mu to išlo naozaj dobre, svedčí o tom aj skutočnosť, že na sklonku kariéry získal zlatú píšťalku FIBA. Netajil, že rád chodil do Madridu rozhodovať zápasy EPM, pretože po každom dostal od vedenia Realu zlaté hodinky s nápisom klubu. V časoch hráčskej kariéry hrával v družstve spolu s bratom Erichom, s ktorým neskôr niekedy pískali ligové zápasy ako dvojica. Hoci Kuro bol vekovo mladší, starší brat dal vždy na jeho slovo. Azda aj preto pred vystrelením lopty na kôš tradične zakričal na mladšieho: "Kuro môžem?" To bol azda aj hlavný dôvod, prečo v zápasoch, ktoré spolu rozhodovali, bol pasívnejší. Veľkou aktivitou prekypoval Ján Klen. Málokto však vedel, že skôr ako prišiel na ihrisko si dal vždy jeden alebo dva kališteky nejakého alkoholu. Vedeli to aj kluboví funkcionári, ale nik to nikdy nenahlásil na riadiaci orgán, pretože svojmu remeslu rozumel. Dokonca boli roky, keď zápasy VŠ Praha Zbrojovka Brno, v ktorých sa rozhodlo zvyčajne o titule, jedným rozhodcom bol pravidelne Klen a druhým jeden z dvojice Uberal Trenčina. Počas svojej kariéry však bol najnešťastnejší, keď ho delegovali do čs. výpravy basketbalistiek na turné do Číny. Spočiatku mal z tejto nominácie radosť, ale v najľudnatejšej krajine okrem stretnutí, ktoré rozhodoval, bol s dievčatami takpovediac zavretý na hotelovej izbe. V spomínanom čase bola totiž v Číne kultúrna revolúcia, keď na námestiach spaľovali historické obrazy, knihy atď., takže pre cudzinca bolo neradno ísť do ulíc. Dokonca išlo to až tak ďaleko, že hráčky, ktoré nehrali a chceli si urobiť fotografie z hľadiska, museli odovzdať filmy, aby sa nebodaj niečo nedostalo do sveta v tom čase z ospevovaných dni čínskej histórie. A tak po návrate domov zahlásil: "V Košiciach a vo Svite som sa mal vždy lepšie ako v Číne." Okrem tejto povestnej vety k zápasom, ktoré sa skončili nerozhodne, vždy hovoril: "Nie je dobrý rozhodca, ktorý sa musí ešte potiť v predĺžení. Predsa za to nedostanem ani halier navyše." Nuž, pri stretnutiach s týmto mužom sme vždy čakali, čo z neho vlastne vylezie, a čím rozveselí spoločnosť. Z rozhodovania spomínaných arbitrov mohol Kotleba odkukať všeličo. Aj zásluhou toho pochodil s píšťalkou celý svet, takže ešte počas aktívnej činnosti rozhodoval na všetkých kontinentoch niekoľkokrát. Možno v niektorej časti sveta bol častejšie ako arbiter, než teraz ako jeden z kľúčových funkcionárov FIBA. Hoci ako hráč to ďaleko nedotiahol zhodou okolnosti jeho oveľa vyšší brat Marián bol niekoľkokrát majstrom Interu a štartoval i na MS´78 vo filipínskej Manile stal sa vôbec najväčším vyslancom slovenského basketbalu na svetovej scéne. A potom, že vraj naši muži pokrivkávajú a nevedia sa presadiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
