deň. Je to pre ňu nádherný pocit, aj keď si v prvej chvíli možno neuvedomila, čo pre deti a najmä pre rodičov topiacich sa súrodencov.
Všetko sa začalo celkom nevinne v stredu 8. augusta na malej riečke, či skôr potôčiku v Spišských Hanušovciach, ktorý vlastne ani nemá meno. Miestni ho nazývajú jednoducho Rieka. Väčší chalani si na Rieke vybudovali hať, aby mohli v pokoji plávať, pretože inde nemajú možnosť. V ten deň tam prišiel aj asi 10-ročný chlapček so svojou mladšou sestričkou. Pani Raková, učiteľka zo Strednej zdravotníckej školy v Levoči vedela iba to, že pochádzajú z Podhorian a sú tu na prázdninách u svojich starých rodičov. Ona zvykne na týchto miestach pravidelne dovolenkovať a oddychovať po náročnom školskom roku u svojich príbuzných. Tí majú dom so záhradou neďaleko potoka.
"Pri Rieke je stále niekoľko detí a kriku je tu naozaj veľa," začala svoje rozprávanie záchrankyňa. "Na ten bežný povyk sme už spolu s rodinou takpovediac zvyknutí, ale v jednom momente som zachytila z hlúčika volanie o pomoc." Pri Rieke sa vtedy hrali zväčša malé deti. Ani jedno z nich nevedelo plávať. Voda v hati mala výšku meter osemdesiat. Navyše, o niečo nižšie sa voda stáča do malého víru.
"Na volanie som vybehla dole a potom ku mne pribehlo jedno dievčatko. Pozrela som sa smerom k vode a naozaj som uvidela topiace sa dieťa. Ostatné deti sa ho nepokúšali zachraňovať, iba kričali. Skočila som poň tak, ako som bola, v šatovej zástere. Podarilo sa mi ju vytiahnuť z vody a vyliať z nej vodu," pokračuje Raková. Nikoho viac vtedy vo vode nezbadala. Deti však kričali ďalej. V konároch na hrádzi zostalo bezvládne visieť telo 10-ročného chlapčeka. Vyniesol ho tam prúd.
Učiteľka neváhala a okamžite sa ocitla pri chlapcovi. "Začala som mu dávať prvú pomoc. Umelé dýchanie, masáž srdca cez hrudnú kosť. Neviem, ako dlho som ho oživovala, ale po čase otvoril oči a začal dýchať," vysvetľuje záchrankyňa. Chlapec však dýchal veľmi ťažko. Napil sa veľa vody a nebol schopný hovoriť.
Medzitým okolostojace dievčatá išli zavolať na pomoc záchranku. "Keďže som zdravotníčka, vedela som, že každá sekunda je drahá zalarmovala som susedovho zaťa, aby autom odviezol. Ešte aj pri aute som sa snažila chlapcovi pomôcť a pri ceste do nemocnice bola z mojej strany snaha udržať v tele krvný obeh," dodáva pani učiteľka.
Na poliklinike v Spišskej Starej Vsi dorazili šťastne. Tím lekárov sa chlapčeka okamžite chopil, tm aj po prvý krát prehovoril. Vrtuľník popradskej leteckej záchranky ho ihneď transportoval do popradskej nemocnice. "Tam som si pomyslela, že je už definitívne zachránený," šťastne sa usmiala pani Raková.
Sestrička, ktorá asistovala pri preberaní pacienta skonštatovala, že pani učiteľka postupovala pri zachraňovaní mladého života nadmieru odborne. "Môžem povedať, že s jej prácou boli spokojní všetci. Od lekárov rýchlej zdravotníckej pomoci až po záchranárov z vrtuľníka. Keby nebolo jej duchaprítomnosti, chlapček by určite zomrel," tvrdí sestrička z polikliniky zo Spišskej Starej Vsi, ktorá si nepriala byť menovaná.
Mgr. Mária Raková si po rokoch uvedomila, že to, čo sa naučila ako rehabilitačná sestra, dokázala využiť v prospech iného. Zároveň všetkým odporúča, aby sa naučili plávať. Neviete, kedy sa vám to môže zísť. Pri záchrane malého Podhorančana sa bála iba o jeho život. Pri spätnom vybavovaní si toho, čo rozhodlo, pani Raková hovorí: "Šťastím bolo, že pri Rieke som z celej rodiny ostala ja. Nik iný totiž nevie plávať. V závere som mala strach, že predsa len prídeme neskoro," hovorí pani, ktorá sa už pomaly končí svoj mimoriadne úspešný pobyt v Spišských Hanušovciach a teší na začiatok školského roka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
