vládneho spolku nesranduje. Takto máme k dispozícii iba vysvetlenie tradičné - chýba im cit pre realitu a pud sebazáchovy.
Taký Hamžík napríklad celý júl tvrdil, že SMK iba straší, veď "keby to myslela vážne, neodkladali by rozhodnutie na august". V auguste sa šéfovi SOP rozbrieždilo a zrazu trhá siete i politické kompetencie premiéra, keď samoiniciatívne zvoláva poradu koalície bez SMK, "aby sme sa vyhli situácii, že napríklad SDKÚ urobí dohody s SMK poza chrbát niektorých členov koalície". To si dovolí ten istý Hamžík, ktorý donedávna kade chodil tam vyhlasoval, že "vládnuť sa dá aj bez SMK". Nepotrvá dlho, a vysvitne, že vládnuť sa dá dokonca aj bez SOP...
Nielen Hamžíkovi, ale všetkým až teraz svitá, že odchodom SMK nepríde iba k početnému oslabeniu koalície, ktorá sa stáva menšinovou, ale v prachu leží celá mocenská konfigurácia. Automaticky sa totiž končí aj platnosť koaličnej zmluvy. Tá predsa explicitne spomína mená svojich konšitučných subjektov (SDK, SMK, SDĽ, SOP); ak jeden podpis stiahne, neplatí nič, počnúc trebárs obsadením postov premiéra a predsedu parlamentu. Predstava, že by "pozostalí" v danej situácii vyrokovali zmluvu novú, je absurdná. Môžu sa ešte tak ústne uzniesť, že pôvodná platí; ako však naložia s postami, ktoré zostanú po Maďaroch uprázdnené? Tomu, pred čím Dzurinda tri roky úspešne unikal - otvoreniu koaličnej zmluvy - sa jednoducho nedá vyhnúť. Problém je iba ten, že sa ju nepodarí "zavrieť". Z diery po SMK veru netrčí iba vážne mocenské ochrnutie s faktickou neschopnosťou ďalej vládnuť, ale najmä chaos.
Nevyhnutné pre každý prípad budú nejaké dohody s SMK o podmienkach, pri ktorých nechá expartnerov dovládnuť. Kokéteria SOP i SDĽ s podporou opozície, teda predovšetkým HZDS, je myšlienka, samozrejme, tiež legitímna. Akurát že potom musia Dzurinda a SDK(Ú) rezignovať aj na tie zvyšky programového vyhlásenia, ktoré by azda ešte stihli do leta 2002 dotiahnuť - napríklad doprivatizácia SPP, Transpetrolu, SE, štartovacie zákony k reforme dôchodkového zabezpečenia, atď. Aranžmá s HZDS by si zároveň vyžiadalo i personálne obete, keďže pokračovanie by bolo minimálne bez Ivana Mikloša. A tu je Rubikon i pre Dzurindu - je skoro vylúčené, že by vošiel do spoločného podniku s opozíciou, ako by rád možno videl Hamžík a ďalší.
Intenzívnejšie než samotný Dzurinda pociťujú hrozbu bezvládia na Slovensku v zahraničí. Signál, ktorý cez vicepremiérku Kadlečíkovú vyslal U.S. chargé d°affaires Douglas Hengel, je mimoriadne silný. Jeho výrok, že "USA si robia určité starosti z vývoja na Slovensku po avizovanom odchode SMK z koalície", sa nedá vnímať slabšie, ako priama intervencia smerom k všetkým zúčastneným stranám. Ide o neštandardný manéver o to väčšmi, že všeobecnou doktrínou novej Bushovej administratívy je nezasahovať do vnútorných procesov v "neamerických" oblastiach (vynikajúci príklad je terajšia situácia v Izraeli). Posolstvo ešte umocňuje taký "detail", že s obsahom rozhovoru s Hengelom vybehla pred novinárov sama Kadlečíková, čo je neklamným znamením, že MZV USA si výslovne prialo, aby o ich názore bola informovaná aj slovenská verejnosť. A keďže súčasne vystúpil aj Ján Figeľ so správou, že "znepokojenie" vyjadrilo aj niekoľko veľvyslancov členských krajín EÚ, dá sa povedať, že sa spustila koordinovaná diplomatická akcia Západu za zachovanie súčasnej vládnej zostavy.
Najmä Hengelov vstup je kvalitatívne nový a nečakaný moment v tejto partii, ktorý vracia v rovine slabej hypotézy do hry aj možnosť, že SMK napokon v koalícii predsa zostane. Ten nový a prekvapivý moment je práve "verejnosť" upozornenia - v kuloároch padali diplomatické výzvy už dávnejšie. Avšak práve tým, že dostávajú publicitu, získavajú nielen na apelačnej sile, ale vytvárajú pre SMK pole k ústupu, a to RELATÍVNE bez straty tváre.
Malé šance koaličného happyendu nezakladá pritom ani nejaká zvlášť žulová tvrdohlavosť SMK, veď už aj v nej či v jej "dvore" sa objavujú trhliny (Csáky, petícia maďarských intelektuálov). Omnoho väčšmi sú prekážkou najhlbšie, hoci nikdy nevyslovené, pocity v SDĽ a SOP, pre ktoré je vypadnutie SMK vítaným a v podstate dlhodobo želaným vývojom. Stačí pozorne čítať letné výroky politikov týchto strán, aby bolo naprosto zrejmé, že po sotvačom inom im piští srdce väčšmi, než zbavení sa príťaže SMK. Môže zdravý líder, ktorému záleží na koalícii, iba tak povedať, že "vládnuť sa dá aj bez SMK", keď to navyše absolútne nezodpovedá pravde?? SDĽ a SOP nie je prítomnosť SMK vo vláde "iba" ľahostajná (čo je samo osebe abnormálne), ale rok pred voľbami, s ich aktuálnymi preferenciami už vyložene nepríjemná.
Preto už sotva pomôže hoci aj Hengel - a Maďari sa môžu baliť bez výčitiek svedomia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
