Jaskyniari vybudovali pre verejnosť pomerne ľahký prehliadkový okruh bez zásahu do morfológie jaskyne.
Turistom tak pripravili možnosť ojedinelého zážitku, spojeného s dobrodružstvom. Každý totiž už pri vstupe dostane kompletný jaskyniarsky výstroj, vrátane kombinézy, prilby, čižiem a neodmysliteľného svietidla.
Prehliadka je zložena z dvoch častí. Prvá, 600-metrová, vedie ku Kvapľu Rožňavských jaskyniarov a zvládne ju každý zdravý, priemerne zdatný človek. Po niekoľkých metroch prekvapí hukot vody v takzvanom Kaskádovom dóme, ktorý voda v niektorých obdobiach takmer zatápa. Prvou výzvou je zdanlivo neprekonateľný lanový traverz, pomocou ktorého sa približne pol metra nad vodným tokom návštevník dostáva do 250 metrov dlhej Puklinovej chodby. Je to geologická zvláštnosť, ktorá do značnej miery ovplyvnila charakter jaskyne v zadných častiach. Zaujímavý je jej smer, ktorý nie je rovnobežný, ale kolmý na okraj planiny. Drevené premostenia a šikmé lavičky sú častým "strašiakom", avšak, pri ich prekonaní prichádza chuť zdolať ešte náročnejšie.
Pomocou rebríkov vedie cesta k Abonyiho dómu, ktorý je vysoký 40 metrov. Upútava rôznorodou sintrovou výzdobou a 6-metrovými stalaktitmi. Unikát predstavujú pizolity s podobou brokolice. Sieň Kvapľa Rožňavských jaskyniarov je síce poznamenaná rútením, zachovala sa však pestrá sintrová výzdoba. Tento úsek charakterizujú zhrubnuté brčká a skupiny stalaktitov. Zároveň je však jediným miestom v jaskyni, kde zanechali stopy aj vandali.
Kvapeľ Rožňavských jaskyniarov je 32,6-metrový útvar, zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najvyšší na svete. K vzniku gigantického kvapľa prispeli podmienky pre jeho rast. Typickým prvkom jaskyne sú heliktity - excentrické formy výzdoby. Nachádzajú sa v stropných a bočných častiach a svojou krásou pripomínajú aragonit. Naoko náročne vyzerajúca trasa sa po jej absolvovaní a príchode k druhej časti jaskyne stáva ľahko prekonateľnou.
Druhá časť prehliadky vedie od Kvapľa Rožňavských jaskyniarov po záverečný sifón - Marikinmu jazeru. Na tejto 750-metrovej trase sa skutočné dobrodružstvo ešte len začína. Po preliezaní závalov, brodení a traverzovaní v unikátnych priestoroch sa prehliadka končí pri Marikinom jazere, odkiaľ môžu pokračovať už len jaskynní potápači. Sifón je hlboký 31 a dlhý 120 metrov. Výstupnú vetvu na druhej strane predstavuje jazero. Za ďalším sifónom sa potápači v snahe za objaviteľským potenciálom vynárajú v obrovskom, takzvanom Zrútenom dóme. Ďalej sa zatiaľ nedostali.
Krásnohorská jaskyňa je Národná prírodná pamiatka a je súčasťou Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO s najvyšším, piatym stupňom ochrany. Jaskyňu objavila cez vyvieračku v roku 1964 skupina dobrovoľných rožňavských jaskyniarov pod vedením Štefana Rodu a Ladislava Herényiho.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
